„Po dvadsaťštyrihodinovom pôrode som si myslela, že to najhoršie mám za sebou. Potom mi sestra podala plienku naplnenú ľadom. Nebola pre dieťa. ‚Toto je jeden z našich trikov ako znížiť opuch,’ povedala a opatrne mi ju vložila pod nemocničnú košeľu. Náhle som si uvedomila, že zotavenie nebude také jednoduché, ako som si predstavovala.“
Takto začína svoje rozprávanie redaktorka The New York Times Christina Caronová.
Opisuje mnohé komplikácie, ktoré ju počas popôrodného obdobia stretli, a ktoré, tak ako milióny iných žien, riešila len svojpomocne.
Kým počas tehotenstva ženy absolvujú veľké množstvo vyšetrení a sú pod neustálym dohľadom lekárov, po pôrode zvyčajne navštívia len svojho gynekológa po uplynutí šestonedelia.
Ženy po pôrode sa musia znova naučiť sedieť
Tehotenstvo a pôrod sú náročné procesy, ktoré ženy po fyziologickej a psychologickej stránke menia. Pozornosť, ktorá sa venuje ich stavu a zotavovaniu po nich, tomu však nezodpovedá.

Popôrodná rekonvalescencia sa nerieši systematicky, a preto o nej nie je ani širšie povedomie.
„Málo žien vie, že prvé tri mesiace po pôrode sú rovnako dôležité, ako predchádzajúce tri trimestre tehotenstva.
Je to obdobie, v ktorom žena potrebuje aspoň toľko, ak nie viac pozornosti a starostlivosti ako počas tehotenstva, keď sa dieťatko vyvíjalo v maternici,“ píše autorka popôrodnej príručky s názvom Štvrtý trimester, Kimberly Ann Johnsonová.
Ten istý názor zastáva aj diplomovaná fyzioterapeutka Monika Šrenkelová z popôrodného centra v Košiciach Rehabwomen.
„Žene po pôrode sa u nás nevenuje takmer žiadna pozornosť. Týka sa to nielen tých, ktoré rodia sekciou, čo osobne považujem za veľký zákrok, ale aj tých, ktoré rodili vaginálne, absolvovali poranenie a nástrih hrádze a následné šitie. Tieto ženy opúšťajú nemocnice bez akéhokoľvek poučenia a nikto sa prakticky nevenuje ani urgentným problémom, ktoré majú,“ vraví pre SME Šrenkelová.