„Stalo sa niečo hrozné. Zamiloval som sa do teba.“ Tieto slová adresoval Jean Cocteau o takmer štvrťstoročie mladšiemu Jeanovi Maraisovi pár týždňov po ich prvom stretnutí.
Ani pre nich, ani pre francúzske či svetové umenie to však zďaleka pohroma nebola. Ich súkromný milenecký vzťah prinášal svoje plody aj v umeleckej oblasti.
Spoznali sa v roku 1937. Cocteau bol vtedy už uznávaným všestranným umelcom na vrchole, jednou z najvýraznejších postáv francúzskej kultúrnej scény a svojou homosexualitou sa nijako netajil.
Osudový Oidipus

Mal za sebou už viacero vzťahov, dva z nich sa skončili tragicky, úmrtím jeho partnerov – jeden padol v prvej svetovej vojne, druhý podľahol zákernej chorobe.
Ďalších dvoch jeho partnerov neskôr zavraždili nacisti. Nuž a jeden sa stal mníchom.
V porovnaní s Cocteauom, 24-ročný Jean s dovtedy hral len bezvýznamné filmové a divadelné roly.
Ich prvým stretnutím bol pravdepodobne konkurz na obsadenie Cocteauovej hry Kráľ Oidipus, hoci Cocteau tvrdil, že Maraisa videl a kreslil už predtým. Marais zase spomínal, že na istej výstave videl portréty, ktoré vyzerali ako on, a to ho podnietilo, aby sa pokúsil o stretnutie s Cocteauom. Túto verziu považujú historici za menej pravdepodobnú.
Nespochybniteľné je, že Marais Cocteaua na konkurze očaril a ten ho obsadil rovno do úlohy Oidipa. U ostatných hercov sa to nestretlo s nadšením. Snažili sa Cocteaua presvedčiť, aby dal druhoradému hercovi jednu z vedľajších úloh, v ktorej by nemusel ani hovoriť.
Lenže na Cocteaua zapôsobili Maraisove ostré črty, plavé vlasy, modré oči a podmanivý úsmev. Prehovoriť sa nenechal.
Horšie to už bolo s Maraisovými vtedajšími hereckými schopnosťami. Na pódiu bol nemotorný, hlas mal krehký. Nečudo, že ho diváci najprv vysmiali, a potom naňho bučali.