BRATISLAVA. Hoci sa v tohtoročných voľbách dostalo do Národnej rady 32 žien, teda o tri viac, ako v parlamentných voľbách spred štyroch rokov (najväčšie ženské zastúpenie má hnutie OĽaNO), nejde o výrazný posun vpred.
Čo sa týka zastúpenia žien vo vrcholovej politike, v porovnaní s európskymi parlamentmi je slovenských političiek stále málo.
Po tohtoročných voľbách ich bude vyše pätiny, nemôžeme sa teda porovnávať s krajinami ako Španielsko, Fínsko, Francúzsko či Švédsko, kde ženy tvoria takmer polovicu parlamentu.
O čosi lepšie ako Slovensko je v tomto smere aj Česká republika (22,5 percenta), Rakúsko (39 percent) a Poľsko (29 percent).
Ak s vám graf nezobrazuje, kliknite sem
Konzervatívci proti ženským právam?
Slovenky volia už sto rokov: Predpokladalo sa, že sa budú riadiť kazateľnicou (rozhovor) Čítajte Dôležité je pritom sledovať nielen to, koľkým ženám sa podarilo dostať do parlamentu či vlády, ale, rovnako ako v prípade ich mužských kolegov, aj ich agendu.
Hoci to nemusí byť ich prvoradou náplňou, je zaujímavé pozrieť sa na to, ako sa novozvolené poslankyne stavajú k rovnosti žien, k problematike domáceho násilia či k reprodukčným a ľudským právam.
„Z doterajšej činnosti a profilov zvolených poslankýň a poslancov je zjavné, že ani jedna nie je odborníčkou na ľudské práva žien alebo rovnosť žien a mužov. Ani jedna zo zvolených strán nemá vo svojom programe agendu rodovej rovnosti alebo ochranu ľudských práv žien, vrátane práva žien na ochranu pred násilím,“ hodnotí pre SME sociologička Barbora Holubová.
Mnohé z političiek, ktoré do parlamentných kresiel teraz zasadnú, v uplynulom volebnom období bojkotovali Istanbulský dohovor, ktorý rieši problematiku násilia na ženách, či hlasovali za sprísnenie interrupcií. Medzi nimi predovšetkým poslankyne za OĽaNO či SME RODINA.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
