V momente, keď sa ľudia dozvedia výsledky akýchkoľvek volieb, začnú sa rovnako ako politickí predstavitelia a predstaviteľky deliť na víťazov a porazených.
Niektorí výsledky vítajú, no tí, ktorí s nimi nie sú spokojní, môžu zažívať stres, sklamanie, smútok.
Povolebné negatívne pocity nie sú u voličov nič prekvapivé, kampane pred voľbami totiž často bývajú intenzívne, otvárajú aj citlivé témy a vyvolávajú emócie.
Ľudia, ktorých strana neuspela, môžu mať dojem, že ich požiadavky nebude mať kto zastupovať a že všetko pôjde opačným smerom, ako si želali.
Klaďte si otázky a pohnite sa ďalej

Aj výskumy ukazujú, že zatiaľ čo voliči, ktorých favoriti vo voľbách uspeli, zažívajú okamžitý, i keď mierny nástup radostných pocitov, ľudia, ktorí sa identifikujú so stranou, ktorá prehrala, pociťujú významný pokles šťastia.
Vyplýva to napríklad z americkej štúdie uverejnenej v roku 2015 v časopise Journal of Experimental Political Science.
Podľa ďalšieho prieskumu, ktorý v USA robili po prezidentských voľbách v roku 2016, sa tiež ukazuje, že smútok porazených trvá oveľa dlhšie ako radosť víťazov.
„Vyrovnať sa so sklamaním, ktoré nastáva po politickej prehre, môže byť ťažké,“ píše v článku pre The Conversation profesor Andre Spicer, expert na organizačné správanie.
Cituje pritom zosnulého sociológa a psychoanalytika Iaina Criaba, podľa ktorého je spôsob, akým v modernom svete čelíme sklamaniu, problematický. „Mnohí ľudia sa pri boji so sklamaním radšej odpoja. Vzdialia sa od toho, na čom im predtým záležalo, a nasmerujú svoje nádeje niekam inam,“ vysvetľuje Spicer.
To však znamená, že sa nenaučia čeliť vlastnému sklamaniu a môžu v ňom zostať zacyklení, lebo stále hľadajú niečo nové, čo im ich nádeje splní.