Svetovo známe karnevaly môžu byť ideálnou platformou, keď chcú ľudia prezentovať nejaký svoj politický postoj. V nemeckom Düsseldorfe sa napríklad tento rok počas prehliadky vozov objavili aj karikatúry ladené do politických tém.
Zobrazovali mladú aktivistku Gretu Thunbergovú, britského premiéra Borisa Johnsona, nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú či amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Karnevaly sú však najmä príležitosťou, pri ktorej sa ľudia môžu aj pri upozorňovaní na dôležitú tému zabaviť. Týkalo sa to aj brazílskeho Rio de Janeiro, kde sa slávny karneval konal od 21. februára.
V Rio de Jainero má kľúče Momo

V rámci fašiangov je bežné zosmiešňovanie, využívanie karikatúr, humoru mierne za čiarou s apelom v prvom rade na zábavu a odľahčenie aj náročnejších spoločenských tém.
V brazílskej spoločnosti aktuálne rezonuje najmä protiľudskoprávna rétorika jedného z najnenávidenejších politikov sveta, prezidenta Jaira Bolsonara.
Ten svojou administratívou v niekoľkých ohľadoch potláča v krajine právo na zdravie ľudí či všeobecné ľudské práva. Prezývajú ho aj „tropický Trump“.
Karneval sa začína vždy v piatok, keď hlavný predstaviteľ mesta odovzdá kľúč od mesta kráľovi Momovi, mýtickej postave, ktorá stojí v čele osláv. Tradícia pochádza z roku 1933. Ide pritom o celkom obyčajného muža s korunou na hlave, s úsmevom na tvári a veľkým bruchom.

Sloboda v tajomne
Karnevalovú kultúru priniesli do Brazílie portugalskí kolonizátori. Členovia portugalskej spoločnosti sa prezliekli do veľkolepých kostýmov a masiek a pochodovali ulicami, kým miestni obyvatelia sa len dívali.
Aj takýmto spôsobom sa snažili odprezentovať svoje bohatstvo.
Možnosť ukázať sa davom v maskách poskytovala účastníkom maškarád slobodu a aj kúsok tajomstva. Aj preto sa stali takými populárnymi. V minulosti patrili medzi populárne masky somárov, lebiek, starých mužov, doktorov, diabla, smrtky, princov či iných šľachticov, harlekýnov a komediantov.
Pri týchto tradíciách tanečníci na súčasných karnevaloch ostávajú aj dnes. Ceny kostýmov sa pohybujú v prepočte medzi 800 až 10 000 eurami za jeden.

Vyhrá najlepší
Po roku 1930 sa atmosféra v Brazílii uvoľňovala a na sprievode sa chcelo zúčastniť čoraz viac bežných ľudí. Európske masky a kostýmy „benátskeho typu“ boli príliš ťažké a teplé, ale najmä drahé, a bežný Brazílčan si ich nemohol dovoliť.
Miestne firmy preto začali vyrábať rôzne kostýmy z ľahších materiálov a vo svetlejších farbách. Kostýmy boli farebné, zdobené perím, muži sa prezliekali za ženy.