Pred osemnástimi rokmi vymenila dobre platenú prácu v súkromnom sektore za charitu. Liga proti rakovine sa stala jej poslaním a životom. Jej úlohou ako výkonnej riaditeľky je riadiť aktivity a programy v občianskom združení tak, aby boli užitočné a prínosné pre onkologických pacientov, ich rodiny aj pre širokú verejnosť. V roku 2018 si za mimoriadne zásluhy v sociálnej oblasti prevzala vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy.
V roku 2020 oslávite už osemnásť rokov pôsobenia v Lige proti rakovine. Ako sa zmenila vaša práca za toto dlhé obdobie?
Liga proti rakovine si 19. januára 2020 pripomenula tridsať rokov od svojho vzniku. Zmena je veľmi výrazná vo všetkých smeroch. Predovšetkým v počte pacientov, ktorí sa na Ligu proti rakovine obracajú, v portfóliu možností našej pomoci pre nich aj vo vnímaní verejnosti.
Žiaľ, onkologické ochorenia sú na vzostupe, preto niet takmer žiadnej rodiny, ktorá by sa s touto diagnózou nestretla. Ľudia pomoc potrebujú a vyhľadávajú ju. Po otvorení našich troch Centier pomoci v Bratislave, Košiciach a Martine výrazne vnímame zvyšovanie návštevnosti so záujmom o spektrum služieb, ktoré poskytujeme.
Vidíme tiež, že sa znižuje vek onkologických pacientov. Je pre nás zásadné, aby sme pomáhali, informovali a „šili“ programy pre pacientov na mieru podľa toho, ako sa menia ich potreby aj doba.
Aké boli vaše začiatky v tejto organizácii a prečo práve Liga proti rakovine?

Keď som 2. decembra 2002 nastúpila do organizácie, pracovali v nej traja ľudia a pani prezidentka.
Pôsobili sme v Onkologickom ústave sv. Alžbety v dvoch malých kanceláriách.
Vydávali sme brožúrky a letáky, štyrikrát týždenne počas dvoch hodín fungovalo poradenstvo pre pacientov na Linke pomoci, dvakrát ročne sa pripravila preventívna kampaň.
V rámci prevencie fungoval projekt Onkologická výchova v školách. Postupne vďaka našej finančnej zbierke Deň narcisov a možnosti venovať dve percentá zo zaplatenej dane z príjmu sme mohli vybudovať tri Centrá pomoci a rozširovať projekty a služby pre pacientov i pre zdravú populáciu v oblasti prevencie.
Rozhodnutie pracovať v lige vzniklo na mojej vtedajšej pracovnej pozícii v komerčnej firme, v rámci ktorej som organizovala pre organizáciu benefičné koncerty.
Bavilo ma to, videla som v tom prínos, v podvedomí som uvažovala, že by mohlo byť zaujímavé pracovať priamo v neziskovej organizácii.
Po piatich rokoch organizovania koncertov sa tam uvoľnilo miesto výkonnej riaditeľky a ja som dostala ponuku na túto prácu od zakladateľky Evy Sirackej. Toto rozhodnutie dnes hodnotím ako dobré, keďže mám prácu, ktorá má zmysel, je užitočná a baví ma.
V čom spočíva vaša práca?
Mnohí si myslia, že v neziskovom sektore je to veľmi jednoduché a že v ňom pracujú ľudia, ktorí sú menej schopní ako tí v komerčnom sektore. Je to veľmi veľký omyl. V neziskovej organizácii potrebujete zvládať mnoho úloh z rôznych oblastí, keďže zväčša nemôžete zamestnávať také široké spektrum ľudí, ako by bolo žiaduce.
A tak chvíľu získavate zdroje na projekty, potom ich organizujete a zabezpečujete ich zrealizovanie, alebo robíte marketing a PR, keďže chcete, aby sa o projektoch dozvedela cieľová skupina, hypotetickí partneri či podporovatelia.
Musíte byť chvíľu právničkou a ekonómkou, keďže všetko treba zabezpečiť v rámci legislatívnych usmernení a pravidiel a tiež zaúčtovať a vyúčtovať.
A ak máte zamestnancov, je veľkou snahou starať sa aj o nich, aby svoju prácu robili s nasadením, radosťou a s entuziazmom. V skratke a s miernym zveličením je výkonná riaditeľka v takejto organizácii dievča pre všetko.

Ako pomáhate pacientom v súčasnosti?
Verím, že každý, kto sa na nás obráti, si dokáže vybrať zo širokého množstva projektov, ktoré dokážeme poskytnúť.
Patrí k nim Onkoporadňa – poradenská služba, ktorú realizuje široké spektrum odborníkov od lekárov-onkológov cez psychológov, sociálnych pracovníkov až po právnych poradcov či výživové asistentky.