V roku 2013 prišlo Rade pre reklamu 40 sťažností na kampaň značky Calzedonia. V uliciach slovenských miest sa vtedy objavili bannery so ženami v spodnej bielizni. Arbitrážna komisia sa napriek sťažnostiam zhodla, že reklama Etický kódex neporušila, keďže ženy zobrazovala decentne a v kontexte s propagovaným produktom.
Aj v roku 2017 prišli Rade sťažnosti. Tentoraz súviseli s reklamou, ktorá ponúkala služby chyžných z Filipín. Ženy opisovala ako pracovité, diskrétne, lojálne a pokorné, dodávala, že na Slovensku nemajú žiadne sociálne väzby a budú v prípade potreby neustále k dispozícii.
Predstavitelia anticeny Sexistický kix, ktorá vyberá najsexistickejšie reklamy, vtedy o nej povedali, že degraduje ženy na úroveň spotrebného tovaru.

Okomentovali ju slovami: "Vychádza z rasistického a sexistického predpokladu, keď sa domnieva, že konkrétna národnosť a rod sú vhodnejšie na vykonávanie určitých prác."
Aj Rada pre reklamu ju označila za neetickú.
Zadávatelia reklamy ju napokon upravili a nedostatky odstránili, ešte predtým si však stihli vyrobiť zlé meno práve pre nevhodný spôsob komunikovania o svojich službách.
Ten sa pritom už niekoľko rokov svetové značky, kreatívci aj zadávatelia reklám snažia meniť k lepšiemu, najmä čo sa týka upúšťania od sexizmu.

Žena ako gazdiná, muž ako biznismen
Podôb sexistickej reklamy je veľa. Typické je pre ňu využívanie rodových stereotypov, pri ktorých mužov a ženy zobrazuje s jasne definovanými rolami a charakterom, ale aj spredmetňovanie, pri ktorom sú osoby len objektmi bez vlastnej vôle a moci rozhodovať.
Sexistická reklama pracuje aj s mýtom krásy, násilím, účelovým zobrazovaním nahoty či nevhodným jazykom.
Keď sa rodové stereotypy zobrazujú verejne, podľa Evy Tiko Rajčákovej, výkonnej riaditeľky Rady pre reklamu, dehonestujú obe pohlavia a posilňujú vnímanie verejnosti nesprávnym smerom.
„Takáto komunikácia určite neprispieva ku kultivácii reklamného ani spoločenského prostredia. Navyše, či chceme alebo nie, reklama sprostredkúva hodnoty, zobrazuje vzory správania sa a v neposlednom rade sa podieľa aj na tom, aké máme predstavy o ženách či mužoch. Reklamy, ktoré zobrazujú ženy ako objekt, sú degradujúce a môžu prispievať ku skreslenému vnímaniu žien nielen nimi samotnými, ale aj mužmi,“ vysvetľuje Tiko Rajčáková.