Predsudky voči ženám a ich volebnému právu nepanovali pred sto rokmi len medzi konzervatívcami, obavy z neho mali aj viacerí slovenskí sociálni demokrati.
Práve v rušných predvolebných dňoch si pripomíname sté výročie ženského volebného práva na našom území.
Prvá československá ústava síce vstúpila do platnosti 6. marca 1920, no všeobecné a tajné volebné právo pre mužov aj pre ženy bolo do tohto dokumentu zakotvené už v posledný februárový deň.
Historička a odborníčka na dejiny štátu a práva KATARÍNA ZAVACKÁ rozpráva o tom, ako tento dôležitý dokument vznikal, aké predsudky ho sprevádzali, ale aj o tom, kto zohral kľúčovú úlohu.
Slovenky môžu voliť už sto rokov. Budeme môcť toto výročie oslavovať na deň presne s aktuálnymi parlamentnými voľbami alebo je významných dátumov viac?
Pokiaľ by šlo len o chuť oslavovať, máme na výber viacero dátumov. Symbolicky je však najvýznamnejší práve 29. február 1920, deň zakotvenia všeobecného volebného práva do ústavy.
JUDr. Katarína Zavacká, CSc.
Absolvovala Právnickú fakultu UK v Bratislave.
Pracovala ako podniková právnička, neskôr začala pôsobiť v Ústave štátu a práva SAV.
Je odborníčkou na dejiny štátu a práva v 20. storočí a demokratických právnych systémov.
Vo svojich knihách sa sústredila na obdobie Slovenského štátu, politické trestné činy a cenzúru v tejto etape dejín.
Prvá ústava nevznikla zo dňa na deň. Jej zrod bol pomerne dlhý a komplikovaný. Počítali už prechádzajúce dokumenty s volebným právom žien?
Áno. Zásada všeobecného hlasovacieho práva bola zahrnutá už 18. októbra 1918 vo
Washingtonskej deklarácii, čo bola vlastne Deklarácia nezávislosti nového vznikajúceho československého štátu.
Podpísali ju hlavní predstavitelia zahraničného odboja, teda Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Eduard Beneš.
Tento dôležitý dokument už obsahoval všetky hlavné zásady, ako bude nový štát vyzerať, keď vznikne.
Už pred 28. októbrom 1918 teda bolo stanovené, že Československo bude štát demokratický, občania si budú pred zákonom rovní, doslova sa tu píše, že „ženy budú politicky, sociálne a kultúrne postavené na roveň mužom“, a aj že zaručí všeobecné a tajné volebné právo.
Spomínate Tomáša Garrigue Masaryka. Mal prvý československý prezident osobný prínos vo veci všeobecného volebného práva?
On aj celá jeho rodina. Zrejme nikdy naplno nedoceníme zásluhu Masarykovcov ako vzoru modernej rodiny. Pani Charlotta Masaryková vlastným príkladom svedčila, že rovnoprávnosť žien je niečo, o čom sa vôbec nepochybuje. Jej rodina, jej vzťah k služobníctvu aj k širšiemu okoliu boli otvorenou školou praktickej demokracie.

A Tomáš Masaryk, parlamentný poslanec a univerzitný profesor, sa už koncom 19. storočia venoval vlastným štyrom deťom do tej miery, že ak bolo treba, tak aj prebaľoval, varil kaše a chodil s kočíkom. To nebolo v Čechách ani na Slovensku u mnohých mužov zvykom ešte ani v polovici 20. storočia.
Keď ich dcéra Alice začala študovať medicínu, podporovali ju a uvedomovali si obludné rozmery šikany zo strany spolužiakov-chlapcov, pre ktorú aj nakoniec zmenila odbor štúdia.
Sama Alice sa po roku 1918 stala prvou ženskou členkou klubu poslancov za Slovensko, a veľmi sa zaslúžila o rozvoj vzdelávania žien a dievčat na Slovensku, aj o sociálnu a zdravotnú starostlivosť o deti a matky.