Erotická energia, ktorá vyžaruje zo slávneho Zlatého portrétu Gustava Klimta, živí už viac ako storočie úvahy o mileneckom vzťahu umelca a jeho modelky – krásnej Adele.
V Klimtovom živote však zaujímala kľúčové miesto úplne iná žena. Hoci prežili celý život bok po boku a vždy jeden s druhým počítali, s módnou návrhárkou Emiliou Flögeovou sa nikdy nevzali. A ani jeden z nich nezakotvil v manželstve s iným partnerom.
Rakúsky výtvarník Gustav Klimt bol príťažlivý muž a bez zveličovania veľký sukničkár. Ženám sa v jeho prítomnosti podlamovali kolená: priťahovala ich jeho mohutná postava, opálená tvár a uhrančivý pohľad. A možno aj jeho málovravnosť a živočíšnosť – alebo kombinácia týchto čŕt?
„Z erotických línií v jeho kresbách bolo jasne cítiť, že rozumie sexuálnym túžbam žien,“ opisuje Klimta v knihe Dáma v zlatom americká novinárka Anne-Marie O´Connorová.
Najprv modelka, potom ...

Vo Viedni sa klebetilo, že mu neušla (takmer) žiadna z jeho modeliek. V predsieni umelcovho ateliéru zvykli čakávať dve-tri polonahé dievčatá, ktoré si maestro zavolal, ak ich chcel maľovať - alebo „sa s nimi pohrať“.
Známy bol o Klimtovi aj ďalší, už menej lichotivý fakt – výtvarník trpel nákazlivou pohlavnou chorobou – syfilisom.
Toto všetko bolo o Klimtovi známe, keď si uňho v roku 1903 objednával portrét svojej mladej manželky bohatý majiteľ cukrovaru Ferdinand Bloch-Bauer. Adele bola veľmi inteligentná a zorientovaná žena, ktorá patrila ku vtedajšej viedenskej elite. A milovala umenie.