Mladá skeletonistka je reprezentantkou Českej republiky. Jazdí dole hlavou v ľadovom koryte rýchlosťou 140 kilometrov za hodinu. Česi v nej nachádzajú to, čo pre Slovákov znamenala v ľadovom koryte sánkarka Mária Jasenčáková, ktorá päťkrát štartovala na olympijských hrách.
Začínali ste ako športová gymnastka. Ako vám napadlo pustiť sa v štrnástich rokoch po presťahovaní sa do Berchtesgadenu do skeletonu?
Gymnastike som sa venovala celé detstvo, ktoré som prežila vo Frankfurte nad Mohanom. Tam som pôsobila v skvelom gymnastickom oddieli a chcela som v gymnastike pokračovať, lenže Berchtesgaden, to sú hory a sneh.
Nenašla som tam vhodný oddiel na gymnastiku, takže mi bolo jasné, že by som to mala skúsiť s nejakým zimným športom.

Šlo o logické rozhodnutie, pretože na zimné športy sú tam ideálne podmienky. Bývať v Berchtesgadene v podstate znamená povinnosť venovať sa zimnému športu.
Prečo skeleton? A nie napríklad sane alebo boby?
Skúšala som aj snowboard, ale to mi vôbec nešlo. Lákalo ma lyžovanie, ale začínať s tým v štrnástich už bolo neskoro. Rovnako pozde bolo aj na krasokorčuľovanie.
A dráhu som mala v podstate hneď za domom. Tak som sa tam šla pozrieť a skúsiť najprv sánky. Lenže aj na tie som bola príliš stará, na boby zas príliš mladá a tak mi ostal skeleton.
Anna Fernstädtová (23)
Narodila sa v Prahe. Jej mama pochádza z Českej republiky, otec z Nemecka. Po presťahovaní sa do bavorského mesta Berchtesgaden sa ako štrnásťročná začala venovať skeletonu.
Tam vyštudovala Policajnú akadémiu a v Prahe študuje Vysokou školu finanční a správnu.
Je trojnásobnou juniorskou majsterkou sveta. Prvý titul získala za Nemecko, ďalšie dva za Českú republiku.
Naposledy si titul obhájila 9. februára 2020. Na olympijských hrách 2018 v Južnej Kórei skončila v nemeckých farbách šiesta, potom sa rozhodla pre presun do Česka.
Na seniorskom svetovom šampionáte skončila v roku 2019 za Českú republiku štvrtá.
Jej trénermi sú Jeff Pain a Andrzej Kupczyk.
Ako reaguje vaše okolie na fakt, že ste skeletonistka a jazdíte dolu hlavou rýchlosťou až 140 kilometrov za hodinu?
Ľudia väčšinou nevedia, čo je skeleton a často im to vysvetľujem. Väčšinou sú prekvapení, čo všetko tento šport obnáša.
Pre ľudí je ťažké predstaviť si, že v rýchlosti, ktorú niektorí nedosiahnu ani v aute na diaľnici, sa ja spúšťam dolu hlavou v ľadovom koryte.
Ako sa vlastne začína so skeletonom? Hádam vás nepustia hneď na prvý raz dolu hlavou ľadovým korytom...
Pustia. Nepustia nás, samozrejme, úplne zhora, to by bola veľmi krátka jazda so zlým koncom.
Na začiatku som štartovala približne v polovici trate, aby som nenabrala takú veľkú rýchlosť. Pustili ma dole korytom a ja som sa snažila dôjsť do cieľa.

Dokážete si vybaviť svoju prvú jazdu? Kričali ste od vzrušenia či strachu? Alebo to bola radosť?

Nič z toho. Na emócie v koryte nie je čas. Musíte sa sústrediť na každý detail, pretože aj malá chyba môže veľmi bolieť.
Nepovažovala som to však za niečo odvážne. Odmalička som sa venovala gymnastike, potom aj voltíži, čo je gymnastika na chrbte koňa a riziko pádu je pomerne veľké.
Skeleton pre mňa nebol taký veľký šok, aj keď prvá jazda nebola vôbec príjemná, pretože tu neexistujú brzdy. Tá jazda bola strašná, príšerná. Inak to asi ani nemohlo byť. Stále som padala.