Kvôli Puccinimu opustila deti a slúžku dohnala k samovražde. Ako žila Elvira Bonturi?

Ak si dnes pozeráme dobové fotografie Giacoma Pucciniho, jedného z najslávnejších talianskych skladateľov, vidíme na nich pupkatého pánka s fúzmi, ktorý dnešných latin-loverov nepripomína ani náhodou.

V časoch svojej mladosti to však bol vyhlásený milovník. Znalci hovoria, že pri každej novej opere bola preňho inšpiráciou nová žena.

Po boku mu celý čas verne stála jeho manželka. „Len vďaka svojmu egoizmu si zničil jednu rodinu a zapríčinil vážne problémy. Ale ak Boh existuje, raz zaplatíš za všetko utrpenie, ktoré si mi spôsobil,“ vyčítala Elvira Giacomovi v liste z marca 1909, po 25 rokoch spoločného života.

Keby Elvira Bonturi vedela, aký život ju čaká s Puccinim, možno by si schladila hlavu a pekne zostala pri bohatom manželovi. Známy skladateľ ju však pobláznil natoľko, že v časoch, keď rozvod ešte neexistoval, opustila manžela i deti.

Láska po toskánsky

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Masarykovcov zblížil filozofický spis, zasnúbili sa po dvojmesačnej známosti Čítajte 

V lete 1884, keď sa prvýkrát stretli, bola Elvira členkou významnej rodiny z toskánskej Lucce. Mala dve malé deti, dvojročného Renata a päťročnú Foscu, a manžela Narcisa Gemignaniho, ktorý bol obchodníkom a často cestoval.

Gemignani raz stretol svojho bývalého spolužiaka Pucciniho a nenapadlo mu nič lepšie, ako u neho objednať klavírne lekcie pre svoju ženu. Z klavíra sa tak nakoniec stal tichý svedok aféry, ktorú sa podarilo tajiť, až kým Elvira neotehotnela.

Jedného dňa obchodník Gemignani našiel doma iba deti a vzlykajúcu slúžku: jeho žena utiekla s Puccinim.

Milenci sa museli skrývať, cestovali z miesta na miesto, keďže sa obávali Narcisovej pomsty.

Keď sa im narodil syn Antonio, rodina žila z ruky do úst. A krízy na seba nenechali čakať: Partneri sa rozchádzali a schádzali za výdatnej asistencie oboch rodín, ktoré odmietli akceptovať nový vzťah, ale aj malého Antonia.

A predsa na to obdobie Puccini po rokoch spomínal s nostalgiou. „Drahá moja, pamätáš na tie dni, keď sa Tonio narodil? Na tú drsnú zimu, počas ktorej nám drkotali zuby a tie dlhé noci, keď sme všetci spali v jednej posteli, aby sme sa zohriali? To boli časy!“