Malé deti sú pozornejšie, ako čakáte. Dokazuje to ich smiešne skrývanie sa

Takmer každý rodinný album alebo sociálne siete rodičov takú fotografiu obsahujú. Sú na nich deti, ktoré majú pod sedačkou ukrytú len hlavu, no nie zvyšok tela.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Odnesie si ťa ježibaba. Aj drobné rodičovské klamstvá majú následky Čítajte 

Obrázky detí, ktoré si cez tvár stiahnu čiapku, na hlavu si dajú vedierko či deku, ale inak spokojne sedia uprostred miestnosti, zvyčajne oznamujú – hráme sa na skrývačku. Sú milým pobavením rodiny a okolia.

To, že sa deti nevedia skrývať sa vo všeobecnosti považuje za znak takzvaného detského egocentrizmu. Menší výskum publikovaný vo vedeckom časopise Journal of Cognition and Development však naznačuje, že deťom možno krivdíme.

Doteraz ich považovali za egocentrické

Detská psychológia vo všeobecnosti rešpektuje komplexné dielo švajčiarskeho vývojového psychológa Jeana Piageta. Ten okrem iného tvrdil, že pre deti v predškolskom veku je typické egocentrické myslenie.

Znamená to, že dieťa celý svet posudzuje podľa vlastných predstáv, požiadaviek a skúsenosti.

Práve nevydarené detské skrývanie sa v zmysle „keď ja nevidím iných, nemôžu iní vidieť mňa“, majú byť jasným dôkazom tohto myslenia.

Podla experimentu a následných zistení Henriky Mollovej a Allie Khalulyanovej to však môže byť presne naopak.