Ak sa niekto narodil na to, aby sa stal prvou dámou, bola to určite Charlotta Garrigue. Vzdelaná feministka, ktorá rozumela politike a robila charitu aj vo chvíľach, keď mali Masarykovci dlhy.
Zaslúžila sa o to, aby ženy v novom Československu boli na základe ústavy nielen rovnocenné, ale aby získali aj volebné právo.
Vďaka Charlotte tiež prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk nevzdal boj za samostatnú republiku, aj keď na úkor ich rodinného šťastia.
Manželstvo Masarykovcov bolo šťastné. To však neznamenalo, že mali aj šťastný život. Cesta k samostatnému Československu bola poriadne tŕnistá.
„Jej podpora a viera v nutnosť práce Tomáša Garriqua Masaryka pre národ bola nezlomná. Stála ju však veľa síl, najmä počas prvej svetovej vojny,“ hovorí na základe rodinného rozprávania Charlottina pravnučka Charlotta Kotík.
Dobrá výchova
Rudolph Garrigue, vážený americký podnikateľ a diplomat, si však pre svoju najposlušnejšiu dcéru Charlottu predstavoval iného ženícha.

Charlotte, tretia z jedenástich detí, vyrastala v časoch, keď ešte bolo v Amerike legálne otroctvo. Rodičia ju však vychovali vo viere, že všetci ľudia sú si rovní. Túžila stať sa koncertnou klaviristkou.
Keď mala 18 rokov, nasadla na zaoceánsky parník, aby nastúpila na konzervatórium v Lipsku. V snahe vyrovnať sa spolužiakom cvičila na klavíri toľko, až si presilila ruku a so svojím životným snom sa musela rozlúčiť.
Na Európu však nevedela zabudnúť, a tak o šesť rokov neskôr podnikla opäť dlhú a nebezpečnú cestu cez more.
To ešte netušila, že domov sa tak skoro nevráti, keďže v penzióne rodiny Göringovcov vtedy býval aj mladý študent filozofie a teológie Tomáš Masaryk.
„V Lipsku – to bolo v lete 1877 – prežil som osudovú udalosť, ktorá sa stala rozhodujúcou pre celý môj život, pre môj duchovný vývoj, to bola známosť s Charlottou Garriguovou,“ spomínal neskôr Masaryk v rozhovoroch s Karlom Čapkom.