Mesiac po vražde Violy Macákovej ste spolupracovali na akcii Násilník v ceste, ktorá nadviazala na čilské protestné zhromaždenia. Ste autorkou textu, ktorý v Bratislave zaznel ako feministický protest proti násiliu. Ako vznikla táto spolupráca?
O spoluprácu ma požiadala Veronika Malgot, s ktorou pôsobím v divadle Nude. Ona a viaceré iné ženy si touto formou chceli Violu Macákovú uctiť a poukázať na všeobecný problém.
Text som neotextovala celý ja, viac-menej som len pomáhala pri preklade a snažila som sa o to, aby správne fungoval, aby sa dobre vykrikoval a podobne. No narazili sme aj na menší problém.
Na aký?
Originál textu je čilský a snažili sme sa ho rešpektovať, no časť publika nám vyčítala, že sme ho pozmenili a zjemnili. Pôvodný text hovorí, že všetci policajti sú súčasťou systému, ktorý je proti ženám.
Nemám rada zovšeobecňovanie a navyše dievčatá prišli s informáciou, že aj otec Violy bol policajt, preto sme text mierne upravili. Nebolo by správne útočiť na rodiča obete. Niektoré ženy však tvrdili, že sme text scenzurovali a nechceli počúvať tieto argumenty.
Smrť Violy Macákovej bola veľmi zraňujúca. Zmenilo sa podľa vás niečo v spoločnosti?
Smrť Violy nie je tragédiou temnej uličky Čítajte Povedala by som, že nálada v spoločnosti sa len zhoršuje. Nejde len o všeobecné násilie, násilie na ženách, mužoch a deťoch, ide o mnoho vecí vrátane volieb. Nálada je otrasná.
Zlepší sa podľa vás niekedy situácia vzhľadom na násilie páchané na ženách?
To je ťažká otázka. V dôsledku rôznych kampaní a výpovedí sa o tomto probléme začína viac hovoriť a ženy sa pomaly prestávajú báť vypovedať.
Problémom však zostáva, ako sa k ich výpovediam postaví systém - polícia, súdy a podobne. V niektorých prípadoch sú totiž naozaj výpovede žien často brané na ľahkú váhu a boli sme, bohužiaľ, svedkami už aj toho, že vypovedali na polícii, spísala sa zápisnica, a to bolo všetko. Následne ich partner - násilník zavraždil.
Bohužiaľ, som presvedčená, že násilie na ženách, deťoch a násilie všeobecne je v našej kultúre veľmi hlboko zakorenené. Sama som to zažila. Mala som priateľa, ktorý ma zbil a skončila som s monoklom pod okom.
Mnoho žien opisuje, že odísť od násilníka nie je jednoduché. Veria, že už sa to nestane, prípadne uveria, že násilie je ich chyba. Bolo to tak aj vo vašom prípade?
Nie. Táto bitka už bola len vyvrcholením a keď sa udiala, tak som od neho odišla. Nemali sme však deti, ani žiadne záväzky, len prenajatý byt, takže v mojom prípade bol odchod technicky celkom jednoduchá záležitosť. Po duševnej stránke je to už horšie.
Viete pochopiť ženy, ktoré by za týchto okolnostiach zostali?
Samozrejme. Domáce násilie je komplikované. Navyše, keď niekoho ľúbite, nechcete si pripustiť, že sa váš vzťah skončil a asi ani to, že žijete s násilníkom.
Pre mňa to však bola konečná zastávka.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
