Odborníčka: IKEA v byte nie je hanba, no mali by sme byť uvedomelejší

Veronika Kotradyová, pedagogička a výskumníčka z Fakulty architektúry STU v Bratislave, vydala koncom roka knihu Ako dobre bývať.

Zaoberá sa v nej bývaním po jednotlivých miestnostiach v byte alebo v dome a ponúka množstvo osobných postrehov aj vedeckých poznatkov o tom, ako si čo najlepšie zariadiť svoj domov.

"Tam, kde sa ľudia v byte stretávajú, je podstatné, aby mali priestor, kde budú spolu komunikovať, lebo to je základ fungovania akéhokoľvek spoločenstva," hovorí.

Tvrdíte, že pri stavbe či rekonštrukcii bytov a domov by sme mali používať rozum aj cit. Ako presne to myslíte?

Nechcem, aby to znelo príliš zjednodušujúco. No rozum by sme mali použiť v tom, aby miestnosti fungovali prakticky.

Najmä, aby sme mali dispozíciu naozaj spravenú tak, aby do seba ľudia pri svojich bežných trasách nenarážali. Cit je o atmosfére, o tom, aké tam budú materiály, akustika, svetlo.

Vo svojej práci okrem iného skúmate, ako vplýva prostredie na správanie človeka, jeho vzťahy, výkonnosť a zdravie. Čo si pod tým predstaviť?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Čím viac zelene, tým pevnejšie mentálne zdravie. Ako ho vniesť do bývania? Čítajte 

Je to interdisciplinárna záležitosť a sú na to pohľady rôznych vied od antropológie cez environmentálnu psychológiu a ergonómiu až po vedy, ktoré pochádzajú z iných kultúr, ako feng-šuej, vastu sastra, geomantia a podobne.

U nás výskum prebieha pomocou pozorovania, mapovania, rozhovorov a dotazníkov.

Existujú aj senzory, pokročilá technika, ktorá sa pripína na hlavu či na telo, a meria fyziologické parametre.

Napríklad, keď sa človeku zrýchli srdce, znamená to, že sa uňho spustila nejaká forma stresu.

Keď sa mu aktivuje nejaká časť mozgu, vieme analyzovať, či je v pohode alebo nie. Z výrazov tváre sa už dajú vyčítať emócie. Technika je pritom čoraz pokročilejšia, takže o pár rokov budeme vedieť vyhodnotiť priamo z mozgu mnoho ďalších reakcií na čokoľvek.

Experimentálna čakáreň z masívnej borovice a smrekovca bez povrchovej úpravy, v časti vestibulu pavilonu M na Národnom onkologickom ústave v Bratislave. (zdroj: archív Veroniky Kotradyovej)

Čo konkrétne ste v rámci svojho skúmania sledovali?

Nedávno sme skúmali experimentálny interiér v Národnom onkologickom ústave, kde sme vo vestibule použili veľké množstvo dreva.

Výsledky štúdie nám vyšli aj vo vedeckých časopisoch.

Bolo to nezvyčajné v tom, že išlo o prírodné drevo bez povrchovej úpravy, čo sa v nemocniciach málokedy používa.

Zobrali sme tam 40 respondentov - dobrovoľníkov.

Kamerami sme snímali výrazy ich tvárí s cieľom vyhodnotiť emócie, senzormi sme im merali mozgové vlny, fyziologické reakcie a hladinu kortizolu zo slín, čo je hlavný ukazovateľ toho, či je človek v strese. Robili sme aj dotazníky.

Čo ste zistili?

Že keď ľudia vojdú do drevenej miestnosti, je tam istá forma fascinácie a odchádzajú z nej v lepšom psychickom stave, ako prišli. Je to jeden z prejavov biofílie, teda prirodzenej inklinácie človeka k prírode, prírodným materiálom a vôbec všetkému, čo prírodu evokuje.

Pri dreve ako hlavnom prírodnom materiáli používanom v interiéri sa tento jav sleduje už dlhodobo. Japonci v 80. rokoch zistili, že drevo v ľuďoch vyvoláva pozitívne emócie a aj preto je cieľom, aby sa používalo tam, kde by sa mali cítiť dobre.

Nie je náhoda, že rôzne wellness alebo relaxačné zariadenia stavajú na prírodné materiály.

Hovoríte, že drevo je jeden z materiálov, na ktorý ľudia reagujú pozitívne. Na čo naše telo reaguje opačne?