Humanitárna pracovníčka Guldanová: Musíme byť pripravení na únos aj prestrelky

Pred Vianocami ste sa po deviatich mesiacoch vrátili z misie v Afganistane. Čo ste tam robili?

Šlo o zdravotnícku asistenciu skrz takzvané mobilné kliniky, budovanie kapacít nemocníc a školenie zamestnancov aj o pomoc ženám pri pôrodoch v ťažko dostupných miestach. Šla som tam v rámci spolupráce s francúzskou organizáciou PUI. Išlo o humanitárnu pomoc.

Francúzska PUI pôsobí na východe Afganistanu na hraniciach s Pakistanom už štyridsať rokov, takže ju miestna komunita veľmi akceptuje. Väčšina jej aktivít súvisí so zdravotníctvom a v krajine sa kvalita tejto sféry zlepšuje.

Množstvo súvisiacich aktivít, napríklad očkovanie, psychologickú pomoc a krízovú intervenciu preto preberajú lokálne mimovládne organizácie.

Súvisiaci článok Dôsledky utrpenia v Sýrii presahujú čokoľvek, čo kedy zdravotníci videli (rozhovor) Čítajte 

My sme sa zaoberali riešením tráum a poskytovaním okamžitej pomoci, napríklad v prípade konfliktov, napadnutí, zranení. Mali sme v tíme 250 ľudí, z toho 7-8 bolo zo zahraničia.

Ako šéfka misie som mala pod sebou veľký tím Afgáncov. Mala som na starosti rôzne oddelenia – financie, logistiku, technických zdravotníkov, ľudské zdroje, bezpečnosť.

Moja práca je najmä o koordinácii, nastavovaní stratégie, externej reprezentácii a komunikácii s inými organizáciami, s vládou a bezpečnostnými zložkami.

Hovoríte o humanitárnej pomoci. Akú inú pomoc môžu neziskové a mimovládne organizácie poskytovať?

Zjednodušene, pomoc v týchto krajinách sa delí na humanitárnu a rozvojovú. Humanitárna je rýchlejšia, reaktívnejšia, poskytuje sa, keď sa udeje nejaká prírodná katastrofa, prebieha kríza, konflikt. Treba rýchlo zasiahnuť a pomôcť.

Rozvojová je dlhodobejšia. Ja sa orientujem najmä na humanitárnu, no s dlhodobým efektom. Niekedy splýva s rozvojovou.

Napríklad v Iraku sme s organizáciou Človek v ohrození stavali školy na miestach, kde školy neboli, budovy boli zbúrané, naberali sme ľudí.

No naše aktivity mali presah aj ďalej. Vytvárali sme pre deti sylaby, preškoľovali učiteľov na iný typ výučby a podobne.

Rozvojová pomoc v prípade misie v Afganistane by predstavovala napríklad plošné stavanie stanovíšť na umývanie rúk v nemocniciach, aby sa v budúcnosti predišlo šíreniu chorôb. Ide o dlhodobo efektívne riešenia.

K pomoci v rozvojových krajinách a miestach, ktoré sú dotknuté vojnou, sa človek nedostane len tak. Ako a kedy sa začali vaše humanitárne aktivity?

Na vysokej škole som sa prihlásila do výberového konania na humanitárnych pracovníkov, no po čase som na to zabudla.

Medzitým som pôsobila ako dobrovoľníčka pri rôznych projektoch na Slovensku a koordinátorka dobrovoľníckych aktivít, najmä v domoch pre seniorov či krízových centrách pre rodiny.

V roku 2016 ma kontaktovali z Človeka v ohrození a ponúkli mi možnosť ísť pomáhať ľuďom na úteku na srbsko-chorvátske hranice. Tak sa moje humanitárne aktivity oficiálne začali a prvýkrát som bola oficiálne vyslaná do zahraničia.

Po šesťtýždňovej pauze začínate v Afganistane s novým projektom, v rámci dánskej humanitárnej organizácie. Na aký druh pomoci sa zameriate tentoraz?

Dánska organizácia sa spojila s ďalšou, ktorá sa zaoberá odstraňovaním mín. Idem do oblasti, kde toto odmínovanie prebieha už dvadsať rokov. Budem koordinátorkou regiónu, pričom sa budem snažiť spájať odmínovanie s inými aktivitami.

Pred dvomi rokmi tam jeden dokumentarista zistil, že veľa tamojších domov má v trámoch a pilieroch zabudované namiesto železa staré sovietske nevybuchnuté bomby a rakety. Okrem toho sa z týchto nebezpečných predmetov stavali aj rôzne mostíky cez potoky, hojdačky.

Išlo o veľmi chudobnú oblasť a na budovanie obcí sa využívalo všetko, čo sa našlo na zemi. Cieľom teda bude hľadať potenciálne nebezpečné kusy týchto zbraní a pomôcť prebudovať časti domov a iných stavieb.

S kolegami na misii v Iraku (zdroj: Človek v ohrození)

V aktuálnom projekte budete mať pod sebou 300 Afgancov. Ide o úplne inú kultúru, jazyk. Akí sú a ako vyzerá vaša spolupráca?

Sú extrémne pracovití a keď s vami nesúhlasia, dajú to jasne najavo a pýtajú sa na dôvody jednotlivých rozhodnutí.