Mali by sme sa úplne vzdať polotovarov, radí odborníčka na výživu

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvukVideo reklama

Ste známa v prvom rade svojím blogom a konceptom Terapia jedlom, ktorý učí ľudí zdravšiemu stravovaniu. Čo tento koncept presnejšie obsahuje?

Je to vyvrcholenie mojej práce. Celý život sa pohybujem v prostredí gastronómie. Na facebook som pôvodne dávala rôzne nápady, recepty, mixy byliniek, čajov. Ale všetko vo veľmi skrátenej forme.

Nevedela som, akým spôsobom túto tému komunikovať, riešila som to len medzi najbližšími. Neskôr som si na facebooku založila komerčnú stránku, na ktorej mi začala rásť sledovanosť.

Blog som rozbehla v roku 2013. Pôvodne mi ho vytvoril kamarát ako darček. No netušila som, že to vyústi do takej obrovskej sledovanosti a fanúšikovskej základne.

V Terapii jedlom sa snažím naučiť ľudí robiť premyslený výber potravín. Prezentujem varenie z jednodruhových potravín s množstvom zeleniny, používanie kvalitných, nie industrializovaných základných potravín, výrobu domácich špecialít na ďalšie využitie pri domácom varení.

Ponúkam na blogu tiež návody s bonusom, teda prípravu jedál tak, aby sa nemyslelo len na ich chuť či vzhľad, ale aby bolo jedlo napríklad nízkokalorické, malo aj protizápalové vlastnosti alebo v ňom boli minimalizované škodlivé zložky na telo človeka.

Lebo pripraviť kvalitné a výživné jedlo v skutočnosti nie je také ťažké.

Na Sardínii, kam ste v mladosti odišli, ste sa zoznámili s mediteránskou kuchyňou. Na tú sa v značnej miere zameriavate aj dnes. Čo vás na nej očarilo?

Súvisiaci článok Chcete sa dožiť sto rokov? Deväť krokov, ktoré ponúkajú modré zóny sveta Čítajte 

Zamilovala som sa do nej aj po vedeckej stránke. Spoznala som sa totiž s ľuďmi, ktorí v tom čase robili výskum o dlhovekosti v provincii Ogliastra. Je to náhorná oblasť na Sardínii.

Dnes je to Modrá zóna, jedna z geografických oblastí, v ktorých ľudia žijú najdlhšie a podľa vedcov aj najzdravšie a najšťastnejšie. Tým sa to celé umocnilo.

A keď som sa vrátila do Bratislavy, prinášala som do reštaurácií mojich rodičov nové recepty, otvárali sme nové reštaurácie, kde som sa snažila presadzovať mediteránsku stravu.

V roku 2001 som pomáhala otvárať reštauráciu Robinson. Bola to jedna z prvých kuchýň, kde sa pripravovali ryby a morské špeciality inšpirované mediteránskou a karibskou gastronómiou, otestovali sme si tak trh. No verejnosť na tento koncept ešte nebola pripravená. Jesť ryby typu pražma či morský vlk bolo nevídané.

Aj dnes majú ešte ľudia často problém objednať si rybu. No vďaka médiám a sociálnym sieťam už vedia viac. Na druhej strane kvôli rôznym teóriám dnes ryby mnohí odmietajú, lebo sa boja mikroplastov či ťažkých kovov. Svojim spôsobom sa na tom bavím a stále ľuďom vysvetľujem, ako to je a snažím sa eliminovať zbytočnú paniku.

Aj na Slovensku máme ryby. Nie je lepšie jesť tie?

Jeden čas som sa venovala výskumu stavu našich riek. Bohužiaľ, nemáme sa čím chváliť. Máme aj veľmi čisté územia na Slovensku. No tam sa už pstruhy nelovia, pochádzajú z iných zdrojov. Na našom území máme problém s ubúdaním lesov, znečistením.

Napríklad na východnom Slovensku dochádza k veľkému znečisteniu zo starých fabrík, je tam množstvo pretrvávajúcich znečisťujúcich látok v ovzduší, vode aj v pôde a ľudia o tom nevedia. Osobne by som si odtiaľ nekúpila napríklad mak.

V pravidlách zdravého stravovania je už teraz strašne veľa obmedzení. Má zmysel sa báť každej suroviny a živiť v sebe takéto obavy?