Renáta Androvičová je psychologička a neurovedkyňa z Národného ústavu duševného zdravia v Prahe. Venuje sa experimentálnej sexuológii a zameriava sa predovšetkým na páchateľov sexuálneho násilia
„Znásilniť môže aj človek, ktorý má bežnú sexualitu, no pravdepodobnosť je nízka a taký človek nebude tento spôsob sexuálnych vzťahov vyhľadávať,“ vysvetľuje pre SME.
V rámci Laboratória evolučnej sexuológie a psychopatológie pracujete s páchateľmi znásilnení. O aké osoby najčastejšie ide?
Súčasťou našej práce je odhaľovať psychologické a mozgové mechanizmy v pozadí bežných sexuálnych prejavov, ale aj sexuálnych zvláštností. Moja špecializácia je sexuálna agresia a non-konsent, teda nesúhlas pri sexuálnej aktivite.
Pracujem väčšinou s ľuďmi, ktorí majú za sebou trestný čin a v súčasnosti sú v ochrannej sexuologickej liečbe.
Časom by som sa rada dostala aj k ľuďom, ktorí majú síce podobnú sexualitu, ale darí sa im ju realizovať v medziach zákona a dokonca sú schopní viesť pomerne normálny, aj keď trochu komplikovanejší život.
Hovoríme napríklad o pedofiloch, ktorí majú určité sexuálne prežívanie, ale v praxi svoju sexualitu nemusia realizovať?
Áno, aj o tých. Väčšina ľudí s komplikovanou sexualitou nikdy nikoho nezneužije ani neznásilní. A zase naopak, nositelia bežných sexuálnych preferencií niekedy môžu ublížiť. Ide aj o to, s akou osobnostnou dispozíciou sa tá zložitá sexualita skríži.
Napríklad človek so sadistickou sexualitou, ktorý má priamo vražedné sexuálne predstavy, môže byť zároveň veľmi altruistický v bežnom živote a nikdy reálne neublíži. Nebezpečné sú kombinácie sexuálnej a osobnostnej patológie.
Aby som to zhrnula, nie je možné stotožňovať sexuálnu orientáciu s deliktom. Mimochodom, väčšina páchateľov sexuálnych deliktov na deťoch nie sú pedofili, ale osoby z blízkeho okolia, čiže osoby s takzvanou „normálnou“ preferenciou.
Akým spôsobom ľudí skúmate?
Súvisiaci článok Bojuje proti znásilneniam: Pre mnohých je sexuálne obťažovanie štandard Čítajte Moja obľúbená metóda skúmania je psychofyziologický experiment, teda napríklad sledovanie mozgu a zároveň genitálneho vzrušenia v reakcii na obrazovú stimuláciu.
Ale robím aj dotazníky či rozhovory.
Výskum je nadizajnovaný tak, aby mohol zodpovedať na dôležitú dielčiu otázku a prispieť do mozaiky poznania.
Verím, že ak presne pochopíme mechanizmy v pozadí ľudského konania, privedie nás to k zlepšeniu terapeutických stratégií, ale aj k destigmatizácii.
Pri sledovaní genitálneho vzrušenia hovoríme o takzvanom pletyzmografe, čo je prístroj, ktorý meria telesné vzrušenie. Výskumy ukázali, že ľudia sa môžu fyzicky vzrušiť aj pri obrazovej stimulácii, no psychické vzrušenie prežívať nemusia. Príkladom môžu byť ženy, ktoré sú telesne vzrušené, aj keď sa pozerajú na súlož opíc. Keď sa ich však na to opýtate, povedia, že vzrušené nie sú. Je táto metóda spoľahlivá?
Pletyzmografia u mužov je pomerne spoľahlivá a dosť špecifická, čo sa týka preferovaných objektov i aktivít. U žien je to podstatne zložitejšie a ukazuje sa to práve na tom, čo spomínate.
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
