Ako prvá Slovenka vyhrala v roku 1967 súťaž krásy. Komunisti ju pustili do sveta

Pred príchodom ruských okupačných vojsk vládla v Československu pomerne uvoľnená spoločenská atmosféra.

Predstava o správnej žene sa z robotníckeho mundúru presunula k ženským šatám, nežnejšiemu vzhľadu a podpore priemyslu krásy.

A tak sa na Slovensku začali objavovať čoraz častejšie rôzne súťaže krásy, na ktorých sa dievčatá nadšene zúčastňovali.

So súťažami sa roztrhlo vrece, nešlo len o krásu

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Smradľavé voňavky aj ikonické krémy. Ako sa ženy skrášľovali za socializmu? Čítajte 

Prvú celoštátnu súťaž krásy povolil režim v roku 1966. Súťaž sa volala Dievča roka a historicky prvú korunku získala v pražskom finále 19-ročná Dana Silvínová. Vyhrala brúsenú sklenenú vázu a výlet vlakom do Paríža.

Postúpila síce na celosvetovú súťaž Miss Universe, ktorá sa mala konať na Floride, no nakoniec sa jej nezúčastnila. Režim opraty zase až tak veľmi povoliť nechcel.

So súťažami krásy sa však roztrhlo vrece.

Najkrajšiu ženu si volil Československý zväz mládeže aj ďalšie rôzne záujmové organizácie. Súťaže krásy sa organizovali dokonca aj v rámci výstav kvetov či medzi študentmi na univerzitách, ktorí si takto príjemným spôsobom krátili čas.

Nešlo však len o to, aby víťazka akejkoľvek podobnej súťaže bola krásna. Najmä Dievča roka muselo mať reprezentatívny vzhľad, všeobecný prehľad, zaujať náročnú porotu voľnou disciplínou, šikovnosťou a nakoniec aj tradičnou promenádou v plavkách.

Súťažiace s porotou diskutovali, prezentovaný talent vo voľnej disciplíne skutočne ovládali a vynikali prirodzenou krásou.

So slovenskou krásou do sveta

V roku 1967 sa situácia trochu zmenila. Súťaž Dievča roka, ktorá sa konala v Ostrave, vysielala naživo Československá televízia.

Aj keď sa dbalo na to, aby súťažiace, moderátor či porotcovia nepovedali niečo, čo nemajú napísané v scenári, pre divákov šlo o príjemnú zábavu.