Kdesi som čítala, že samovražda niekoho nám blízkeho nezasahuje len na naše emócie, ale aj ego. Na človeka, ktorý si vzal život, sa hneváme, pretože nevieme pochopiť jeho čin.
Nás tu nechal a sami si musíme vyžrať tú neutíchajúcu bolesť.

Ego zohráva úlohu, v rámci ktorej nás stavia do popredia situácie. My sme tu zostali a my toto zažívať nechceme.
Ale to všetko je len bezmocnosť, že nedokážeme odčiniť, čo sa stalo.
Lebo sme to nevideli. Nečakali. Nedokázali predpokladať.
Poznala som muža, ktorý samovraždu spáchal.
A aj iného, ktorý nad ňou uvažoval. Ukázali mi, že existuje množstvo dôvodov, prečo človek k takémuto činu pristúpi.
No existujú len dve východiská, ktoré z nej pre spoločnosť plynú.