Dlhé sukne a bohato vrstvené spodničky neboli nič pre ňu. Celý život protestovala proti štandardizovanému ženskému šatníku. Nosila oblečenie, ktoré tradične patrilo mužom.
V jej šatníku sa nachádzali nohavice, saká, vesty, košele, klobúk valcového tvaru a palička. Jej rebélia sa však netýkala len módy. Tá bola symbolom jej premýšľania a zároveň aj demonštráciou nepraktickosti sukní.
Ako lekárka tvrdila, že ženské obliekanie tých čias je nehygienické a spôsobuje fyzické, mravné aj duševné problémy.
Zachraňovala ranených vo vojne

Mary Edwards Walkerová bola lekárka a aktivistka, ktorá bojovala za práva žien, veteránka americkej občianskej vojny. Narodila sa 26. novembra 1832 v štáte New York.
Mala ďalšie štyri sestry a každú z nich rodičia podporovali v plánoch vzdelávať sa. Medicínsku vysokú školu absolvovala v roku 1855.
Stala sa praktickou lekárkou spolu s manželom Albertom Millerom, aj keď ich manželstvo dlho nevydržalo.
Keď vypukla občianska vojna, dobrovoľne sa prihlásila do služby ako medička. Vo Washingtone pôsobila ako sestrička a v roku 1863 získala výsadu, vďaka ktorej ju vymenovali za chirurgičku, aj keď šlo o pomocnú a dobrovoľnú funkciu v armáde.
Bola veľmi aktívna a statočná. Neváhala zasahovať pri zranených priamo na bojisku a v poli pod paľbou. Zároveň bola aj skvelou odborníčkou a zmýšľala moderne. Niektorých kolegov poburovala, keď sa snažila zabrániť zbytočným amputáciám alebo cez front prechádzala ošetrovať civilistov.
Príliš veľká aktivita jej však prinášala aj problémy. V roku 1864 ju zatkli vojaci Konfederácie za podozrenie zo špionáže a vo väzení strávila niekoľko mesiacov. Ženskú uniformu si neobliekla ani tam.
Vzali jej medailu, odmietla ju vrátiť
V roku 1867 za svoje aktivity dostala od prezidenta Andrewa Johnsona Medailu cti ako prvá a doposiaľ jediná žena v histórii. Dodnes bolo pritom rozdaných takmer 3500 medailí.