Oplatí sa dať človeku bez domova peniaze? (rozhovor)

Alexandra Kárová a Petra Červená sú riaditeľky občianskeho združenia Vagus, ktoré sa v Bratislave venuje pomoci ľuďom bez domova. Jedna má na starosti chod združenia, druhá sa stará o jednotlivé programy a prácu s ľuďmi bez domova. Tvrdia, že ich na ulici často nevieme rozoznať a radia, ako im dokážeme pomôcť.

Máme na Slovensku dostatočný počet odborníkov, ktorí by sa venovali bezdomovectvu?

Alexandra: Bohužiaľ nie. Jednak to nepodporujú komunálne subjekty, veď už len keď si vezmeme, čomu sa venujú sociálne oddelenia mestských častí v Bratislave, zistíme, že téma ľudí bez domova tam často chýba. Druhá vec je nepripravenosť sociálnych pracovníkov, ktorí vychádzajú z vysokých škôl, nevedia, čo ich čaká. Dostávajú pečiatky za prax len tak, ale reálne ju neodrobia.

Petra: Problém je aj to, že ľudia vnímajú sociálnu prácu ako disciplínu na okraji a nie ako profesiu, v ktorej sa dá rásť a vzdelávať. Pritom je to disciplína so širokým záberom. Človek musí poznať viaceré odbory od práva až po psychológiu. Je to práca s ľuďmi vo veľmi náročných situáciách, človek musí mať veľa zručností na to, aby ich vedel vyriešiť. Dobrí sociálni pracovníci sa veľmi ťažko hľadajú.

Na celom Slovensku je zhruba 23-tisíc ľudí bez domova a iba v samotnej Bratislave je to viac ako 4-tisíc ľudí. Kde sa vlastne nachádzajú?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ako som v nocľahárni pre bezdomovcov pochopila Vianoce Čítajte 

Petra: Nie každý chce byť na očiach a každý si hľadá miesto, kde sa cíti čo najbezpečnejšie. Sú na rôznych miestach v Bratislave, ktoré sú nejakým spôsobom obývateľné.

Niektorí sú v stanoch alebo v neobývaných starších budovách, v garážach, v provizórnych prístreškoch, v záhradkárskych oblastiach, taktiež sú vo všetkých lesoparkoch v Bratislave.

Niektorí sa snažia si to svoje malé obydlie zveľadiť, čo je sympatické.

Veľa ľudí je v nocľahárňach, no kapacity sú nedostatočné. Sú aj útulky pre ľudí po hospitalizácii, no tiež je ich málo. Je pritom veľa ľudí so zlým zdravotným stavom, ktorí nemajú kam ísť. To je častý problém.

Spolu s Inštitútom environmentálnej politiky ste vypracovali analýzu o bezdomovectve, ktorá poukazuje na to, že by sme mohli ušetriť verejné financie, ak by sme viac riešili prevenciu alebo krízovú intervenciu, ako je ošetrenie či sociálne poradenstvo. Ukazuje sa, že práve toto sú najhodnotnejšie služby, ktoré Vagus ponúka.

Alexandra: Z analýzy vyplýva, že práca nášho združenia môže v niektorých prípadoch ušetriť až 12€ z verejných financií. Ako najhodnotnejšia služba, ktorú poskytujeme aj v programe denného centra Domec a tiež práce v teréne, teda streetworku, je ošetrovanie. Vďaka ošetreniu aj malého zranenia môžeme zabrániť tomu, aby sa stav zhoršoval a stal sa akútnym až život ohrozujúcim.

Pozrime sa teda na jednotlivé služby. V čom sa líšia?

Alexandra: V oboch programoch, teda aj v streetworkingu, aj v Domci, sa deje v princípe to isté, až na hygienu, keďže sprchu zatiaľ mobilnú nemáme. V Domci máme k dispozícii ošetrovňu, do ktorej raz týždenne prichádza aj lekárka. Ošetrujeme len malé zranenia, dezinfikujme a preväzujeme rany, skôr sa snažíme ľudí motivovať k návšteve lekára. Dôležitú úlohu zohráva aj sociálne poradenstvo.

Koľko ľudí denne využíva služby Domca?

Petra: Šesťdesiat až osemdesiat ľudí v bežnom režime počas leta. Počas zimy je to okolo sto ľudí, niekedy aj viac.

Keď hovoríme o zimnom období, je práve ono pre ľudí bez domova najhoršie?

Alexandra: Áno aj. Je to zlé, všetkým je chladno, vonku je sneh, ľad, fúka, ale leto sa veľmi blíži tomu istému, lebo ľudia sa nemajú kde schovať pred slnkom. Majú z neho popáleniny, riešime úpaly, prehriatia, dehydratáciu.

Čo je však špecifikom práve zimného obdobia?

Alexandra: Znie to banálne, ale ľudí bez domova trápi zima. Tak ako nás všetkých, no ich o to viac, že sa pred ňou nemajú kde skryť. Ak aj zvyšok roka môžu spávať napríklad v garáži, ktorá nemá dvere, v zime je to ťažšie. Aj keď majú chatku alebo obydlie, kde je možnosť si zakúriť, zohnať drevo a tiež založiť otvorený oheň je obrovské riziko.

Petra: Pokiaľ majú obydlie, ktoré je počas roka obývateľné a majú tam všetky veci, je pre nich veľmi ťažké sa rozhodnúť, či idú do nocľahárne alebo niekam, kde je teplo, pretože to znamená, že všetko, čo tam nechajú, je ohrozené. Zároveň to, že služby nocľahárne nevyužívajú, je známkou toho, že im nevyhovuje veľká skupina ľudí.