Náš život by nemal byť postavený na peniazoch. Financie ho však, či chceme alebo nie, významne ovplyvňujú.
To, aký máme vzťah k peniazom, sa odráža na našej životnej úrovni. Vzťah k peniazom pritom nepredstavuje len sen zarábať viac. Ide o schopnosť hospodáriť s nimi, šetriť, uvedomovať si ich hodnotu, sledovať ich spotrebu a tok v rámci každodenných aktivít.
To všetko možno vtesnať do výrazu finančná gramotnosť. Slováci s ňou majú dlhodobý problém. A nielen mladí, ale aj ekonomicky aktívni ľudia.
Na to minulý rok vo svojom prieskume poukázala aj Poštová banka. Potvrdila, že naše znalosti v oblastí financií sú podpriemerné. Až 80 % Slovákov je pritom presvedčených, že rozumie financiám. V teste finančnej gramotnosti sme však opäť prepadli.
Sebavedomie nám nechýba, zručnosti áno

„Čo sa týka sebavedomia v otázke financií, to nám nechýba. Za finančne gramotných sa považuje takmer 80% Slovákov, viac si veria muži a ľudia v produktívnom veku,“ uviedla v tom čase Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.
„Ani finančne sebavedomí však nedosiahli lepšie skóre v porovnaní s tými, ktorí rovno uviedli, že financiám nerozumejú. Z maximálneho počtu šiestich bodov za správne odpovede väčšina respondentov získala iba jeden,“ dodala Žáčková.
Problémový vzťah k financiám má pritom základy už v detstve. Slovenskí žiaci majú s jeho budovaním stále problém a podľa medzinárodného prieskumu OECD o finančnej gramotnosti z roku 2015 skončili tiež na podpriemerných priečkach. Následky pritom môžu byť fatálne.