Často sa o nej hovorí v súvislosti s chudnutím, pravidelným cvičením, úspechom v práci, ale dokonca aj pri boji so závislosťami.
Dostatok pevnej vôle ľudia zvyknú označovať ako kľúč k dosiahnutiu vysnívanej kariéry alebo telesnej kondície a za jej nedostatkom vidieť to, že zlyhali v novoročných predsavzatiach aj v diétnom pláne.
Pevná vôľa je pre mnohých ľudí čarovnou formulkou, no psychológovia, sociológovia aj ekonómovia už dlhšie vravia, že jej význam sa v skutočnosti preceňuje.
Ako to bolo s cukríkovým testom?
Nedá sa poprieť, že to, čo nazývame sebakontrola či pevná vôľa, robí ľudí úspešnejšími v práci aj vo vzťahoch a výrazne im uľahčuje plniť ich ciele.
Metaanalýza, ktorá vyhodnocovala informácie o živote viac ako 32-tisíc ľudí a skúmala ich výsledky prostredníctvom testu sebakontroly, to jasne dokazuje.
Čím vyššie skóre sebakontroly ľudia v dotazníku dosiahli, tým úspešnejšie životy zvyčajne viedli.

O pevnej vôli a schopnosti odolať pokušeniu hovoril aj slávny stanfordský cukríkový experiment z roku 1972. Výskumníci núkali štvorročným deťom jeden cukrík hneď alebo dva o chvíľu a sledovali, ako sa prejaví ich pevná vôľa.
Keď vedci navštívili deti z experimentálnej skupiny po rokoch, keď už boli vo veku študentov strednej školy, zistili, že vytrvalé štvorročné deti mali lepšie študijné výsledky.
Pevná vôľa, ktorá sa prejavila už v detstve, sa tak stala predpokladom lepších známok na strednej a pravdepodobne aj úspešného života. Po nedávnom opakovaní experimentu sa však táto domnienka stala terčom kritiky.