„Koľko času ste potrebovali na ten zázrak? Povedzte mi to, keď budem mať tú česť a šťastie, aby som vám stisol ruku, ktorá tak presvedčivo vedie vojnu proti vojne. A jednak nemáte právo volať po odzbrojení, pretože sama používate zbrane. Samozrejme, tie vaše: Šarmantný štýl a myšlienky dostrelia oveľa ďalej ako pušky, kanóny, delá a všetky tie ostatné pekelné stroje. Váš raz a navždy a ešte viac Alfred Nobel.“
Tieto slová adresoval v roku 1890 grófke Berthe von Suttner, ktorá v tom čase napísala svoj významný, opakovane vydávaný a do mnohých jazykov preložený román Odzbrojte!.
Nebolo to po prvý raz, čo významný podnikateľ a vynálezca grófke Suttner písal. Oboch ľudí spájalo hlboké a dlhoročné priateľstvo, ktoré vzniklo v období, keď urodzená, vzdelaná, no chudobná šľachtičná prijala ponuku robiť jeho sekretárku a domácu.
Vzájomná blízkosť preklenula čas, keď zamestnanie opustila, aby sa potajomky vydala za mladšieho muža, a aj dobu, keď stála zoči voči besneniu vojnového násilia a rozhodla sa zmeniť to.
Ich korešpondencia dokazuje, že to bola práva Bertha, ktorá Nobela inšpirovala, aby medzi Nobelove ceny zahrnul aj ocenenie za mierový počin. Grófka von Suttner toto ocenenie získala v roku 1905 ako prvá žena.
Nie preto, že bola Nobelova veľmi blízka priateľka a láska, ale pre svoju neúnavnú prácu v prospech pacifizmu.
Úbohá, chudobná grófka Kinská
Strávila desať dní v blázinci a napísala, ako sestry trápia pacientky Čítajte Korene jej rodiny, ktorá po stáročia parila medzi najvplyvnejšie európske rody, siahajú až do 13. storočia. Narodila sa totiž v roku 1843 v Prahe ako grófka Bertha Sophia Felicita Freifrau Kinská.
Medzi jej rodičmi grófom Františkom Josefom Kinským a matkou Žofiou Körnerovou bol však značný vekový aj spoločenský rozdiel. Bertha sa tak síce narodila v paláci Kinských na Staromestskom námestí, no jej otec v tom čase už nežil a širšia rodina nemala neurodzenú Žofiu v láske.
Veľmi skoro ich teda rodina Kinských presťahovala do Brna k priateľovi Bertinho otca, k poručníkovi Ernstovi Egonovi Fürstenbergovi. Matke pripadla len veľmi skromná vdovská apanáž, ktorá sotva vystačila na živobytie.
Žofia navyše podľahla hráčskej vášni. V kasínach a herniach táto niekdajšia speváčka míňala všetky peniaze určené na Berthino veno aj vzdelanie.
To napokon Bertha dostala len vďaka kvalitným guvernantkám a učiteľom, ktorí spolu s deťmi jej poručníka vzdelávali aj ju. Okrem rodnej nemčiny a češtiny sa naučila hovoriť aj po taliansky, po francúzsky a po anglicky.
Dostupná knižnica navyše ponúkala mnoho podnetov a slečna Kinská získala lásku k literatúre. Keď sa teda roku 1856 ako šestnásťročná presťahovala s mamou do Viedne, mala jej matka jasný plán. Vydať svoju dcéru tak dobre, ako to len pôjde.
Starší muži ju znechucovali
Nešlo to však vôbec. Bertha napriek svojmu urodzenému pôvodu nebola dobrá partia. Nemala žiadne veno, nebola ani výrazná krásavica, a tak do úvahy pripadali len výrazne starší muži a vdovci.
Bertha, ktorá sa sama narodila až po smrti svojho otca, však nemala v úmysle vydať sa za starca.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
