Natália Germáni: Konkurencia je dnes väčšia, herci sa musia viac predierať

Film Amnestie bude mať čoskoro premiéru v kinách. Ako vyzerá čakanie na chvíľu, keď uvidíte výsledok na plátne kín?

Dosiaľ som videla len trailer. Film sme dotočili už pred rokom a medzi ukončením natáčania a premiérou sa udialo mnoho vecí. Nemala som teda veľa času sa nad tým zamýšľať. Pred premiérou nemávam špeciálne pocity, no očakávam vždy veľkú trému.

Pri výrobe filmu sa jednotlivé scény nenakrúcajú tak, aby na seba nadväzovali. Človek preto nevie odhadnúť výsledok a v konečnom dôsledku ho najviac ovplyvní hudba a strih. Pevne verím, že budem spokojná.

Hráte v ňom Karin Lupkovú. Kto je táto žena?

Ide v podstate o obyčajnú - neobyčajnú ženu. Je veľmi cieľavedomá. Má pocit, že si v živote zaslúži viac, ako jej bolo nadelené, a práve to je hnacím motorom na dosiahnutie jej cieľov.

Karin je veľmi temperamentná, no zároveň trochu naivná, a tak nedomýšľa veci do konca.

S tým prichádzajú rôzne problémy a komplikácie, ktoré aj ju samu prekvapujú. Často nepríjemne. Musí teda hľadať stále nové a nové spôsoby, ako sa z nepríjemností, do ktorých sa zamotala, dostať.

Pri študovaní a hraní rôznych postáv sa mnohí herci snažia prepojiť svoju skutočnú osobnosť a nachádzať spoločné črty s postavou, ktorú hrajú. Cítite v nejakom zmysle prepojenie s Karin?

Je to zložitá postava. Podáva sa skôr ako negatívna, no ja by som to o nej netvrdila. Niekedy som ju ľutovala, jej osud je smutný, ona občas zúfalá.

Je to nešťastná žena, ktorá bojuje s otázkami morálky, s láskou a najmä sama so sebou. Keď sme premýšľali nad tým, ako jej postavu poňať, chceli sme, aby niečím zažiarila, zaujala.

Vidno to na prvý pohľad už na oblečení. Je dobové, no vidieť, že si na ňom dáva záležať, rovnako aj na vlasoch a vizáži.

Je to výstredná žena, ktorá vie o svojich prednostiach a využíva ich vo svoj prospech. Do jej osobnosti som však určite preniesla svoju energickosť, dravosť, bojovnosť a temperament. Spoločnú máme aj cieľavedomosť, no u mňa existujú isté hranice.

(zdroj: Alexandra Rymšinová)

Ako sa vám hrajú takéto negatívne postavy?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Judit Bárdos: My herci sme alibisti, za postavy sa skrývame Čítajte 

Sú zaujímavejšie. Keď som pred dvomi rokmi nakrúcala seriál Vlci, hrala som tam právničku, ktorá sa snažila byť vždy správna, bojovať za dobro. Spočiatku to bola príjemná zmena, pretože šlo asi o prvú skutočne pozitívnu rolu, ktorú som získala.

Neskôr už ma trochu unavovalo, že táto postava nemá ďalší rozmer. Pri každom konflikte sa uzatvoril kruh a nemala sa kam rozvíjať. No muselo to tak byť, keďže to tak bolo napísané v scenári.

Plodnejšie a vďačnejšie sú negatívne postavy. Vždy sa v nich však snažím hľadať aj to pozitívne a naopak, v pozitívnych rolách nejaké chyby, aby charaktery nezostali ploché. Každý máme svoje zlé aj dobré vlastnosti.

Do akej miery máte slobodu v tom, ako sa bude formovať vaša postava?

Záleží od situácie. Zväčša s režisérom diskutujeme o tom, ako vidíme daný charakter. Následne si ho nastavíme.

Môj pedagóg Peter Šimun nám na škole hovorieval, že najdôležitejšie je uvažovanie a vzťahy. Tento spôsob myslenia využívam v praxi. Keď som prišla na vysokú školu, nevedela som, ako niečo správne zahrať.

V priebehu štúdia som však zistila, že nemusím hrať vôbec nič. Stačí presne vedieť, aké mám vzťahy s ostatnými postavami a neustále uvažovať nad tým, čo hovorím, nad textom.

Samozrejme, že postavu v prípravnej fáze analyzujem a snažím sa jej čo najlepšie porozumieť, no konečný tvar vzniká až na pľace, v priebehu jej hrania. Až vtedy si často naozaj uvedomím, aká je.

Udalosti, ktoré sú zobrazené vo filme Amnestie, sa udiali, keď ste ešte vy neboli na svete. Ako ste ich vnímali a čo vás zaujalo alebo zaskočilo pri natáčaní?

O Nežnej revolúcii a súvislostiach sme sa, samozrejme, učili v škole. No nikdy som sa napríklad nedostala k informáciám o vzbure vo väznici v Leopoldove, ktorá je jednou zo základných dejových línií filmu.