Cibulková: Ľudia si myslia, že z bulváru človeka poznajú

Od mája máte v profesionálnom športe pauzu, väčšinu roka ste nevenovali tenisu. Ako ste teda trávili posledné mesiace?

Aj keď sa tento rok začal tenisovo, posledný turnaj som odohrala v máji. Prvýkrát po štrnástich rokoch prežívam toto obdobie inak a veľmi si to užívam. Som pôžitkárka v jedle, cestovaní, v čomkoľvek. Boli sme na niekoľkých dovolenkách, mám čas na seba samú a starostlivosť o seba.

Nechýba vám tenis?

Hrám ho od svojich ôsmich rokov a nepatrím k športovcom, ktorí si aj na dovolenke idú zabehať. Niektorí potrebujú pohyb k životu neustále.

No môj tenis bol založený na veľmi veľkej fyzickej záťaži, aj keď nemôžem povedať, že na vyššej ako u ostatných, lebo všetci naozaj makajú.

Určite prišli momenty, keď som uvažovala nad tým, či je predo mnou ešte dostatok výziev, či cítim motiváciu a či mi stojí za to obetovať ešte tenisu toľko času a energie. Momentálne som však vo fáze, keď mi tréningová rutina nechýba.

Pôvodne sa vaša pauza začala z dôvodu opakovaného zranenia achilovky. Regenerácia po úraze sa teda premenila na dovolenku?

Achilovku si dávam stále pomaly dokopy, popritom som sa začala intenzívnejšie venovať svojej tenisovej akadémii. No mojou prioritou bol absolútny oddych. Nechcela som riešiť žiadny striktný harmonogram, neustále premýšľať nad tým, koľko času mám vymedzeného na konkrétne aktivity a nadväzovať svoj program na každodenné tréningy.

Keď sme sa na dovolenke rozhodli, že zostaneme o tri dni dlhšie, nebol to problém, zámerom bolo si užiť voľné chvíle. Naučila som sa, že nemusím využiť každý deň na sto percent.

(zdroj: Maria Alkhimova)

Vo viacerých rozhovoroch ste hovorili, že ste museli veľmi tvrdo pracovať, často aj viac ako ostatní, čo súvisí napríklad s vašou výškou. Predpokladám, že je to z dlhodobého hľadiska vyčerpávajúce. Ako dlho sa dokáže športovec udržať v takom intenzívnom tempe?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Snoubordistka Števulová: Nepáči sa mi, ako nezmyselne sa v našich strediskách stavia Čítajte 

Platí to nielen pre športovcov, ale v podstate v každej profesii. A každý má inú výdrž. U mňa pretrváva odhodlanie dovtedy, kým som motivovaná a cítim výzvu a možnosť niečo dosiahnuť.

Nikdy som nerobila tenis pre peniaze, no neodsudzujem ľudí, pre ktorých je práve to motivácia. Chcela som niečo dosiahnuť, mala som sny, no som schopná to robiť len dovtedy, kým to tak budem cítiť. Považujem za svoju výhodu, že dokážem popri tenise viesť aj normálny život, venovať čas rodine a priateľom.

Som človek, ktorý okolo seba má rád ľudí a mám po boku niekoľko dobrých kamarátov, s ktorými si viem užiť čas aj mimo tenisového kurtu. Výhodou je aj to, že manžel so mnou cestuje na turnaje. Vďaka tomu všetkému som mala dosť energie, aby som mohla hrať a bola naďalej motivovaná.