Vyskúšali sme na vlastnej koži, či vieme žiť minimalisticky. Výsledok nás prekvapil

Celé sa to začalo filmom Sto vecí, kde sa protagonisti po nešťastnej stávke vzdajú všetkých svojich vecí a každý deň si postupne môžu vyberať zo skladu jednu. Počas sto dní. Skončia v holobyte a po prvú vec si o polnoci bežia nahí v mraze.

Film mal ukázať, ako málo toho v skutočnosti potrebujeme pre život a ako nás priveľké množstvo vecí, ktoré dnes vlastníme, robí nešťastnými.

My sme sa rozhodli pre obdobný, hoci menej radikálny experiment. Chceli sme zistiť, koľko vecí denne použijeme a akého množstva sa dokážeme vzdať bez toho, aby to bolelo. Spočítať množstvo vecí, ktoré vlastníme, by bola ešte násobne náročnejšia úloha.

Neskutočné, koľko máme ponožiek

Ela Rybárová (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Profil:

Som vydatá a mám troch synov, dvoch šesťročných a jedného päťročného. Bývame v trojizbovom byte. Pracujem na plný úväzok. Nijak zvlášť minimalisticky nežijeme, ale veci ako oblečenie a hračky sa snažíme nehromadiť a priebežne ich posúvať ďalej.

Prvý deň

Sto vecí mi prešlo rukami v prvý deň experimentu už pred ôsmou ráno. Trvalo mi len hodinu a pol, kým som tento limit prekročila.

Zarátala som všetky vypínače svetla, chladničku, záchod, posteľ, periny a vankúše, skriňu a každý kus oblečenia či každý kus príboru. Každé jedlo sme sa pre jednoduchosť rozhodli rátať ako jednu vec a opakované používanie jednej veci sme tiež nerátali. I tak bol však počet vecí závratný.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Minimalizmus nie je o tom, mať celý svoj život zbalený v jednom ruksaku (rozhovor) Čítajte 

Hneď po prebudení ma čakali prvé objekty - budík na súkromnom mobile, počítadlo na pracovnom mobile aj prezliekanie ocikanej detskej postele a podávanie mince spod vankúša pre syna od zúbkovej víly. Ako najväčší „žrúti vecí“ sa však ukázali práčka a umývačka riadu. Počet výrobkov, ktoré som do nich naložila, respektíve vyložila, sa rátal v desiatkach.

Mám šťastie, že ma muž odbremeňuje od raňajok a desiat pre deti a tiež jedno z detí zavezie do školy.

Dnes poobede však máme malú oslavu narodenín najmladšieho syna, takže do môjho počtu prichádzajú torty, ďalšie taniere aj darčeky. Drevená stavebnica so sto drievkami, ktorú mi pre nedostatok času zostáva večer upratať, mi aj spolu s ďalšou vykládkou a nakládkou umývačky riadu značne navýšia počty. Keď si večer líham do postele, blížim sa k päťstovke vecí.

Konečné číslo: 490 vecí

Druhý deň

Aj dnes ešte len rátam, koľko vecí použijem, ale už rozmýšľam, čoho by som sa dokázala vzdať. Do tejto kategórie spadá výťah, tiež viem opakovane používať svoje a detské oblečenie a mať tak menej vecí na pranie a večerné chystanie garderóby.

Podobne úsporne a opakovane dokážem používať taniere a príbory. Súkromný mobil, nesmartfón, používam len málo, ale vzdať sa ho asi nezvládnem, keďže naň kedykoľvek môže volať niekto zo školy alebo zo škôlky.

Dnes je rekordným prírastkom do zoznamu skladanie suchých vecí z dvoch sušiakov. Je ich asi sto. Neskutočné, koľko máme ponožiek. Vykladanie veľkého nákupu na celý týždeň pridáva na počítadle ďalších 68 vecí.

To, že si dnes varím a nejdem na obed v meste, mi tiež robí škrt cez rozpočet. Nerátam totiž len tanier a príbor a jedno jedlo ako v prípade obeda v meste, ale aj rôzne hrnce, pokrievky, varechy, sporák a podobne. Snaha o minimalizovanie počtu vecí v tomto smere asi nie je úplne v súlade so zdravým životným štýlom.

Na počte mi pridáva, že ostatným členom domácnosti steliem postele či podávam deťom rôzne veci, jedlo, vodu, zapínam školské tašky. Z exotických vecí, ktoré mi dnes prešli rukami, vyberám črepy z rozbitej mydelničky a topánky na tanečnú.

Konečné číslo: 470 vecí.

Tretí deň

Dnes sa už pokúšam znižovať počty. Deti som poslala, aby si samy nabrali vodu, servítku som k raňajkám dala len chronicky najšpinavšiemu dieťaťu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prečo nevieme vyhadzovať veci a ako sa to naučiť? Čítajte 

Keďže dnes periem dva sety ocikaných obliečok, nič ďalšie sa do práčky nezmestí a počet vecí na tento deň sa ako zázrakom znižuje. Preklínam roztrhané pančuchy. Jedny, čo vytiahnem zo skrine, do nej vrátim, ale na druhé sa vykašlem a pôjdem v nich. Nejdem si prirátavať ďalšiu vec.

Nesteliem dnes posteľ nikomu len sebe a bordel nechávam ležať do času, kým niekoho poverím, aby ho upratal. Sledovanie neporiadku je mierne bolestné. Dnes idem výnimočne autom, takže na zoznam pribúdajú parkovacia karta do garáže, rádio v aute aj čerpadlo na benzínovej stanici.

Medzi exotické úlovky dneška patria lístky pre deti na robotickú výstavu, knižničný preukaz, šarkan, ktorého sme si s deťmi boli po škole a škôlke púšťať, a pravítko, s ktorým sme na žiadosť synovej učiteľky mali urobiť deťom do zošita pomocné čiary. Množstvo vecí mi zvyšuje tiež do školy povinné strúhanie ceruziek, na ktoré si vždy spomeniem, až keď deti spia.