Kompaníková: Muž zarába a žena vytvára zázemie? To je rodina z 19. storočia

V dávnejšom rozhovore ste pre SME povedali, že deťom nerozumiete. Vraveli ste aj to, že deťom v skutočnosti nemôže rozumieť žiaden dospelý. Platí to stále?

Platí. Stále sa o to snažím, usilujem sa odčítavať to, čo si deti myslia, ale myslím, že sa mi to stále nedarí.

Ste však autorkou aj detských knižiek. Nie je v tom rozpor? Ako sa dá preniknúť do detského sveta, ak mu dospelý človek nerozumie?

Písanie pre deti je čiastočne moja cesta, ktorou sa učím deťom rozumieť. Pozorujem deti, ich reakcie, ako sa tvária, na čo reagujú a učím sa s tým narábať.

Najnovšie stojíte pri vzniku vychádzajúcej knihy Kvapky na kameni, ktorá deťom rozpráva príbehy výnimočných žien zo Slovenska a z Čiech. Ako ste sa dostali k tomuto projektu?

Keď pred pár rokmi vyšla kniha Príbehy na dobrú noc pre rebelky, bol to veľký počin, ale nebola medzi nimi žiadna Slovenka.

Niektorí autori, autorky a aj vydavatelia si asi aj povedali, prečo to nenapadlo im, mnohí nad takou knihou potom uvažovali. Ja som v jednej chvíli prestala čakať a začala som na jej vzniku pracovať.

Keď som premýšľala nad tým, aké ženy by som tam zaradila, automaticky som zablúdila k Marte Kubišovej a Věre Čáslavskej, ktorých príbehy sú až neuveriteľné.

Čím viac som nad tým premýšľala, tým viac mi bolo jasné, že našu spoločnú československú históriu nemôžem nijako obísť. Začala som teda pre projekt hľadať partnerky v Čechách.

Našli ste ich v Brne.

Áno, v Brne som našla partiu novinárok, ktoré premýšľali nad podobným projektom, a keď sme sa o ňom rozprávali, zistili sme, že máme úplne rovnaké predstavy.

K takémuto výberu môžete pristupovať rôzne - môžete si vybrať veľmi široké časové obdobie a začať Máriou Teréziou alebo naopak veľmi úzke časové obdobie. Môžete mať rôzne nároky na geografické ohraničenie a podobne. My sme sa zhodli na všetkých konkrétnostiach.

V našej knihe teda rozprávame príbehy žien, ktoré žili, alebo stále žijú na približnom území Česka a Slovenska za posledných stopäťdesiat rokov. Nie sú tam teda len Slovenky a Češky, ale aj Nemky, Rómky, židovky, kresťanky, dokonca moslimky.

Na knihe spolupracovalo skoro štyridsať žien, bol to z tohto pohľadu dosť náročný projekt. Deväť autoriek textov a takmer tridsať ilustrátoriek, grafická dizajnérka Mária Rojko, redaktorky českej aj slovenskej redakcie.

Podobných kníh však medzičasom vzniklo viac. V čom sú Kvapky na kameni iné?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dokumentuje životy hrdiniek: Všetky mali možnosť sa zachrániť, ale nevyužili ju Čítajte 

Čím viac sme sa príbehom venovali, tým viac narastala aj naša potreba vysvetliť historický kontext, to ako život žien ovplyvňovali dejiny a politika.

V knihe je slovník, ktorý jednoducho vysvetľuje niektoré pojmy, ktoré by deti nemuseli vedieť, ale tieto príbehy sa bez nich nedajú rozprávať napríklad okupácia, demokracia alebo kibuc.

Tiež časová os, ktorá priblíži, ako sa menili zákony, ktoré upravovali práva žien, ako sa menilo politické usporiadanie v našej krajine.

Keď vnímate príbehy jednotlivých žien cez tento rozmer, sú ešte silnejšie. Pred sto rokmi v Rakúsko-Uhorsku bola žena, až kým neovdovela, v správe muža. Najskôr otca, potom manžela alebo brata. Vždy bol niekto, kto o nej rozhodoval. Ak chcela pracovať, mohla byť poštárkou alebo učiteľkou, v iných profesiách sa ženy nemohli uplatniť.

Dnes sa s údivom pozeráme na arabské krajiny, no naozaj to nie je tak dávno, čo sme boli v podobnej situácii.

Je medzi príbehmi taký, ktorý vás prekvapil?