„Zistila som, kde sa nachádzajú večierky a nonstop predajne, aby som si po ceste z práce mohla vyzdvihnúť večerné zásoby jedla. Potom som strávila noc nepretržitým jedením, najskôr niečo sladké, potom niečo slané, potom opäť sladké a tak ďalej. Dva litre zmrzliny boli iba začiatok. Na posedenie som dokázala skonzumovať tritisíc kalórií. Často som sa ráno zobudila a v ústach som si našla nepožuté jedlo.“
Takto opisuje svoje skúsenosti so záchvatmi prejedania redaktorka denníka New York Times Jane E. Brodyová.
Pri pohľade na súčasné fotografie novinárky, ktorá sa dlhé roky venuje zdravotníckym témam, by málokto hádal, že trpela touto poruchou príjmu potravy. Svoju spoveď Brodyová uverejnila až po štyridsiatich rokoch.
Najrozšírenejšia porucha príjmu potravy

Impulzom boli pre Brodyovú zverejnené informácie, že záchvatovité či impulzívne prejedanie, známe aj pod skratkou BED (ang. binge eating disorder) je podľa štatistík najrozšírenejšou formou porúch potravy v Spojených štátoch. Je pravdepodobné, že podobná situácia bude aj v iných krajinách západného sveta.
Poruchy príjmu potravy si pritom väčšina ľudí spája skôr s radikálnym úbytkom hmotnosti pri mentálnej anorexii a všeobecne známe sú aj komplikácie, ktoré spôsobujú bulímia či bigorexia.
Priberanie sa zvyčajne pripisuje slabej vôli, prípadne hormonálnym či iným ťažkostiam a len zriedka psychickému ochoreniu.