Na téme umierania je mnoho smutného. Nehovorím však len o samotnom konci života a strate a bolesti, ktoré odchodu predchádzajú, a ktoré po ňom zostávajú.
Hovorím o obrovských chybách a zlyhaniach, ktorých sa dopúšťa väčšina z nás. Práve tieto chyby napokon robia naše zomieranie nedôstojné a v najhorších prípadoch aj neľudské.
Môžeme si alibisticky povedať, že za to, ako sa u nás zomiera, môže nefunkčný zdravotný a sociálny systém. Do veľkej miery to bude pravda.
V krajine, kde je aj na operáciu pätnásťročného chlapca potrebný verejný a mediálny tlak, je zomierajúci človek tým posledným článkom.
Súvisiaci článok Ženy sa chcú vyrovnať mužom! Takže do bane s nimi Čítajte Hororových príbehov z hospicov či liečební dlhodobo chorýchste už asi počuli dosť.
Ľudia zomierajú v preplnených izbách alebo na chodbách, sestry vypoklonkujú príbuzných od zomierajúcich, pretože sa práve končia návštevné hodiny, alebo ich na oddelenie vôbec nevpustia.
Toto všetko sa deje a je dôsledkom mnohých systémových zlyhaní. No nie všetko je záležitosťou zlého štátneho aparátu. Prístup k umieraniu si totiž budujeme už počas života.
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
