Režíruje dokumentárne filmy, organizuje zoznamovacie večierky a je umeleckou riaditeľkou filmového festivalu Jeden svet, ktorý sa začína 9. októbra v Bratislave.
"Asi ma priťahujú témy, pri ktorých mi nebolo jasné, prečo sa o nich nemôže hovoriť otvorene," hovorí o svojej práci DIANA FABIÁNOVÁ.
Vraj ste dlho nevedeli, čo chcete v živote robiť. Po vysokej škole ste cestovali a v Španielsku ste sa dostali na školu dokumentárnych filmov. Bol toto bod, v ktorom sa vám životné plány ujasnili?
Áno, prišlo to v Španielsku. Celé to bola náhoda, pretože som sa na postgraduálne štúdium prihlásila príliš neskoro. No akurát im vypadla jedna žiačka, a tak ma mohli vziať.
Predtým som študovala masmediálnu komunikáciu a marketing, robila som diplomovú prácu z incentívneho turizmu (pozn. red. je to forma cestovného ruchu zameraná na uspokojovanie špecifických potrieb klienta v oblasti rozvoja jeho poznania a vzdelania) a našla som s tým spojenú stáž v Madride, no prišlo mi to málo tvorivé. Pri dokumentaristike som hneď cítila, že toto je ono. Zrazu to všetko dostalo zmysel.
Ľudia vás spoznali vďaka prvému dokumentu Mesiac v nás, ktorý bol zameraný na tému menštruácie. Tento rok film oslavuje desať rokov existencie. Posunuli sme sa za ten čas v odtabuizovaní témy menštruácia?
Myslím si, že áno, hoci ja sčasti žijem v takej svojej bubline. No potom vidím, že vznikla reklama, kde použili červenú tekutinu namiesto modrej a autorov zaplavilo more sťažností, ako si dovolili realisticky znázorniť menštruačnú krv.
Aj keď robíme školské premietania, vnímam, že s tým majú dievčatá stále problémy.
Pocit hanby a neinformovanosť sú silné. Myslíme si, že reklamy stačia na to, aby z nich deti pochopili kontext, lenže tie neposkytujú reálny obraz.
Dievčina vidí vložku s modrou tekutinou, nespojí si to, že u nej to bude ozajstná krv a možno ju bude bolieť brucho a bude mať výkyvy nálad. No je úplne v pohode sa o tom otvorene rozprávať a radiť s ľuďmi v jej okolí.
Prax na Slovensku ukazuje, že menštruáciu dostávajú čoraz mladšie dievčatá.
Medzi nami: Menštruujú už jedenásťročné. Prečo je teda ženské krvácanie stále tabu? Čítajte A to je problém. Mnohé z nich sú neinformované, nepripravené. Keď som sa rozprávala so ženami z rozličných krajín či kultúr, pamätali si, kedy a kde menzes prvýkrát dostali. Je to emočne silný zážitok.
Niektoré sa to báli povedať rodičom. Boli v strachu, v strese, mali pocit, že sa s ich telom deje niečo zlé, a to nie je dobrý vstup do ženstva.
Potom je tu aspekt, ktorý riešia moje rovesníčky. Chcú otehotnieť, nedarí sa im a menštruácia im pripomína, že sa im to nepodarilo. Takže sa na svoje telo hnevajú a z menštruácie radosť rozhodne nepociťujú.
Dostali ste ponuku pracovať pre BBC. Môžete prezradiť, o čo ide?
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
