V našich predstavách sú cudne prikrytí figovými listami. Tam, na počiatku ľudských dejín, stoja oproti sebe prvý muž a prvá žena, tak ako ich spomína Biblia, ničím nepošpinení, no na sklonku prvého veľkého hriechu.
Blízko nich čaká na svoju chvíľu jedno malé a azda aj nenápadné jablko. To, ktoré odtrhla Eva zo stromu poznania, no ktorý by sme si vôbec nemali mýliť s jabloňou. Ovocie, pre ktoré museli Adam a Eva odísť z raja, totiž bolo granátové jablko.
V Starom zákone sa používalo aj ako symbolika lásky, hojnosti a požehnanosti. No história je na opisy tohto ovocia ešte bohatšia. Aj dnes sa mu pripisujú priam magické účinky, ktoré vraj človeku zvyšujú sexuálnu túžbu a ktoré ho zaraďujú medzi obľúbené afrodiziaká.
Na túžbu aj plodnosť

Apropo, afrodiziakum. Už základ slova naznačuje, že svoj pôvod má v mene Afrodity, ktorá bola bohyňou lásky, krásy, plodnosti a sexuality.
V starovekom Grécku jej bolo granátové jablko zasvätené.
Podľa legiend jej ho daroval syn trójskeho kráľa Paris, čím ju zvolil za najkrajšiu bohyňu.
Afrodita sa podľa starých mýtov usadila na Cypre, mieste svojho zrodenia, kde zasadila aj prvý granátovník, a preto mnohí ľudia veria, že tento plod pochádza práve odtiaľ (hoci od dávnych čias sa pestoval aj v oblasti Iránu, Afganistanu či prednej Ázie).
Patrí aj k cyperským svadobným tradíciám - jablko sa hádže na zem pred novomanželov tak, aby sa rozprsklo a vyletelo z neho čo najviac semienok. Páru to má zaručiť veľa detí.