„Na prvú dcéru to prišlo, keď mala asi dva a pol roka. Uprostred noci si v posteli sadla a plakala. Na nič nereagovala, nič nevravela, nedala sa utíšiť. Po štyroch alebo piatich minútach si ľahla a spala akoby nič,“ opisuje svoj prvý zážitok s nočným desom mama dvoch predškoláčok Lenka Perďochová.
Tak ako mnoho rodičov ani ona netušila, čo presne nočný des je, a dcérin krik pripisovala zlému snu. Keď neskôr situáciu opisovala známej, dozvedela sa, že môže ísť bežnú detskú spánkovú poruchu.
„Všetko do seba zapadalo. Problémy prišli vtedy, keď dcéra začala odmietať popoludňajší spánok, a zvyčajne vtedy, keď mala za sebou náročný deň plný zážitkov. Jej desy nikdy netrvali viac ako päť minút a po pol roku úplne zmizli.“
Päť minút aj hodina
Deti nevedia spať. Čo spôsobuje ich nespavosť a ako s ňou bojovať? Čítajte Rovnakými, no intenzívnejšími ťažkosťami však začala trpieť aj Perďochovej mladšia dcéra.
„Ešte som ju dojčila a pri záchvatoch nereagovala ani na to, keď som jej ponúkala prsník, čo je pri dojčených deťoch zaručený prostriedok na upokojenie. Bolo teda jasné, že tvrdo spí.“
Nočné desy mladšej dcéry boli silnejšie a najmä dlhšie.
„Zažili sme hodinový záchvat a vtedy sme sa skutočne báli, či nie je vo veci aj niečo iné, dokonca sme volali záchranku. Odporučili nám, aby sme ešte chvíľu počkali a ak sa situácia nezmení, máme prísť na centrálny príjem,“ opisuje Perďochová a dodáva, že si nevie predstaviť, ako by dcéru v podobnom stave nakladala do auta.
„Bola jedna hodina v noci a dcéra kričala tak, že zobudila aj sestru a pravdepodobne aj susedov. Traja sme sedeli okolo jej postieľky a mohli sme sa len pozerať na to, ako kričí. A potom odrazu prestala.“
Nočný des alebo nočný úľak (lat. pavor nocturnus) je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie objavuje u detí v predškolskom veku. Prípady, keď sa objaví u školákov alebo dospelých, sú veľmi ojedinelé. Podľa Americkej akadémie spánkovej medicíny postihujú nočné hrôzy až 6,5 percenta detí.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
