Tisícky viet už bolo napísaných o emancipácii. Dnes už tento pojem ustúpil skôr slovným spojeniam rodová rovnosť či feminizmus. Jazyk sa zmenil, všeobecné nepochopenie zostáva rovnaké.
Občas si niekde prečítam, ako sme to skrátka prehnali a sme emancipované až príliš. Ako nedávne vyjadrenie psychologičky Zuzany Kožárovej na tému zoznamovacích aplikácií, že "prílišná emancipácia je na škodu, lebo muži potom nemôžu prirodzene dobýjať a získavať ženu".

Aké zábavné. Škoda je to, že už samotný princíp ženskej emancipácie, teda vytvorenia nezávislosti a rovnosti, jej umožnil, aby si spravila doktorát na vysokej škole a asi jej to nedochádza.
A prečo?
Lebo sa o tomto pojme, významnom zlomovom bode mužsko-ženských dejín, reprodukujú iba mýty a uchádza nám sémantický význam bez pridaných rozprávok.
Vraj prehnaná emancipácia robí zo žien mužatky a emancipovaná žena je taká, ktorá sa snaží vyrovnať mužovi. No teda, ako by si to mohla dovoliť, vyrovnať sa mu, všakže?