Koncom septembra roku 1887 prijali do útulku pre bláznivé ženy (Women's Lunatic Asylum) slečnu Nellie Brownovú.
Trpela úplnou stratou pamäte. Okrem svojho mena a toho, že pochádza z juhu, o sebe nevedela nič.
Podľa pokojného správania, zdvorilého slovníka aj vystupovania sa však dalo predpokladať, že ide o mladú ženu z dobrej rodiny či vydržiavanú milenku bohatého muža a personál očakával, že sa o ňu počas jej pobytu niekto prihlási.
Onedlho po jej nástupe prijali do zariadenia aj psychicky labilnú ženu Urenu. Ako mnoho iných pacientiek, aj Urena mala o sebe skreslené predstavy a napriek pokročilému veku tvrdila, že má len osemnásť rokov.
Dievča, ktoré si nič nepamätalo
Sestry v zariadení si od prvej chvíle nenechali ujsť príležitosť trápiť ju a začali sa jej pre túto predstavu vysmievať.

To duševne labilnú ženu rozrušilo, začala plakať a keď sestry neprestávali s posmeškami, prepukol u nej hysterický záchvat. Zriadenkyne začali Urenu fackovať.
„To úbohé stvorenie rozplakali ešte viac, a tak ju začali dusiť. Áno, skutočne ju dusili. Potom ju odtiahli do komory a ja som počula, ako jej vystrašené výkriky prechádzali do zvukov škrtenia. Po niekoľkých hodinách neprítomnosti sa zjavila v spoločenskej miestnosti a ja som po zvyšok dňa videla na jej krku známky prstov.“
Nebol to jediný hrôzostrašný opis, ktorý sa onedlho dostal na stránky novín New York World.
Pokojná Nellie Brownová totiž netrpela stratou pamäti a nebola ani zatúlanou milenkou.
Bola to novinárka Nellie Blyová, ktorá podnikla jednu zo svojich nebezpečných investigatívnych výprav.
V čase, keď sa v prestrojení nechala zavrieť do blázinca, mala len 23 rokov a za sebou niekoľko pozoruhodných novinárskych počinov. Ešte viac ich však mala pred sebou.