Vedci skúmali, čo najlepšie rozvíja slovnú zásobu detí. Didaktické pomôcky zlyhali

Mnohí rodičia kupujú svojim deťom „rozprávajúce“ hračky a knihy v nádeji, že tým podporia rozvoj ich reči. Didaktické pomôcky iste môžu mať zmysel, ale najnovšie vedecké poznatky ukazujú, že interakciu s dieťaťom a pozornosť spojenú s očným kontaktom nenahradia.

Vedci z univerzity v Sheffilde predstavili na Britskom vedeckom festivale výsledky longitudinálnej štúdie zameranej na deti vo veku 11 až 12 mesiacov, ktoré si ešte neosvojili artikulovanú reč svojich rodičov. Výsledky prednedávnom publikovali v časopise Developmental Science.

Vedcov zaujímalo, ako často sa deti snažia komunikovať pred tým, než sa naučia hovoriť, ako na túto ich snahu reagujú ich rodičia. Následne sa snažili vyhodnotiť, ktoré modely správania sú najprospešnejšie pre vývoj reči a slovnej zásoby.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Deti sa snažia komunikovať skoro

Súvisiaci článok Logopedička: Do troch rokov by dieťa nemalo prísť do kontaktu s tabletom Čítajte 

Výskum prebiehal prostredníctvom analýz videozáznamov, ktoré zachytávali hru detí vo veku 11 mesiacov. Neskôr vedci porovnávali rečové schopnosti tých istých detí vo veku 24 mesiacov.

„Väčšina bábätiek začína komunikovať vo veku 11-12 mesiacov a jednoduchý rozhovor s deťmi o tom, o čo majú záujem, im pomôžte naučiť sa hovoriť,“ povedal vedúci výskumu Ed Donnellan z katedry psychológie na sheffildskej univerzite. Ak sa teda nazdávate, že džavot detí, ktoré ešte nevedia rozprávať, nie je dôležitý, mýlite sa.

„Bábätká vás môžu nútiť, aby ste sa s nimi porozprávali, môžu komunikovať dlho pred tým, ako vyslovia svoje prvé slová. Keď opatrovníci reagujú na ich úsilie o komunikáciu, môžu skutočne pomôcť pri učení rozprávania,“ spresňuje Donnellan.

Očný kontakt je dôležitý

Súvisiaci článok Ako sa detí pýtať, aby povedali to, čo chcete počuť Čítajte 

Zaujímavým zistením výskumu je, že najlepšie výsledky dosiahli deti, s ktorými ich opatrovníci nielen komunikovali, ale súčasne s nimi nadväzovali očný kontakt.

Štúdia uvádza, že práve kombinácia citlivej reakcie na úsilie dieťaťa komunikovať a očný kontakt sú „zďaleka najlepším prediktorom neskoršej veľkosti slovnej zásoby“.

Prínosom týchto poznatkov je, že rodičom stačí na rozvoj slovnej zásoby podniknúť jednoduché a logické kroky a nie je potrebné využívať drahé didaktické hračky alebo triky. Zistenia štúdie by mohli byť nápomocné aj tým deťom a ich rodičom, ktorým hrozí oneskorenie rečového vývoja napríklad pre poškodenie sluchu.