Keď Erica Palimová predstupovala pred mikrofón na preplnenom verejnom vypočutí v júni pod záštitou Správy potravín a liečiv (FDA) v Gaithersburgu, Marylande, triasla sa.
Po prvý raz mala porozprávať svetu o tom, aké je to stratiť akúkoľvek sexuálnu túžbu. Roky o tom mlčala, pretože ako právnička v oblasti cenných papierov, matka štyroch detí a stála členka susedskej komunity v Bethesde má rada svoje súkromie.
A pretože, buďme úprimní, rozprávať otvorene o svojom sexuálnom živote jednoducho nie je niečím, čo by mnoho Američanov robilo. Klamať o tom? Áno. Znepokojene zmeniť tému? Áno.
Vidieť vášeň a erotiku vo filmoch, v seriáloch a vyblýskaných reklamách v magazínoch? Áno. Ale rozprávať úprimne o tom, koľkokrát, ako veľmi a ako často máte na sex náladu a prečo naň náladu nemáte? Nie.
Mnohokrát to nie je téma ani medzi partnermi a prieskumy ukazujú, že ženy sa o tom často nerozprávajú ani so svojimi lekármi.
Zažíva to jedna z desiatich žien

Palimová celé ráno počúvala poväčšine ženy, ktoré sa dohadovali o sexe a o tom, či by tento poradný panel mal FDA odporučiť, aby schválila prvú "ženskú viagru."
Skutočná viagra nahrnie do genitálií krv, aby mužská "hydraulika" fungovala lepšie, a tým lieči erektilnú dysfunkciu, najčastejší mužský sexuálny problém, ktorý postihuje asi polovicu mužov nad 40 rokov.
Liečivo, o ktorom prebieha diskusia, flibanserín, zase účinkuje na mozog. Stimuluje neurotransmitery, aby znovu rozdúchali hasnúce plamene ženskej túžby a aby napravili stav nazývaný porucha zníženej sexuálnej túžby. Je to najbežnejšia sexuálna dysfunkcia u žien a postihuje približne jednu ženu z desiatich.
Palimovú nikto neprosil, aby prišla na vypočutie. Žiadna z farmaceutických spoločností jej nezaplatila výdavky spojené s cestovaním. Ona však už priveľa ráz počula vo svojej hlave odmietnutie. Vraj preto, že jej túžba nie je dostatočne veľká.
Príbeh s ideálnym začiatkom
„Nikdy som nemala iného sexuálneho partnera než môjho manžela a vždy sme mali veľmi aktívny sexuálny život,“ začala Palimová potichu rozprávať o svojom manželovi, s ktorým sú spolu 25 rokov.
Drobná, konzervatívne oblečená do klasického čierneho nohavicového kostýmu, s vlasmi stiahnutými v uhladenom chvoste, obecenstvu vyrozprávala, ako sa s manželom stretli ako prváci na vysokej škole hneď v prvý týždeň štúdia a ako sa vzali v prvý víkend po úspešnom ukončení školy.
Ako sa o ňu staral počas šiestich mesiacov chemoterapie a rádioterapie po tom, čo v 24 rokoch zistila, že má agresívnu formu rakoviny prsníka. Aj keď jej liečba rakoviny spustošila telo, dokonca aj keď prišla o všetky vlasy, sex si užívala. Bolo to tak aj počas tehotenstiev a po narodení ich štyroch detí.
Takže keď to, čo považovala za zdravý sexuálny apetít, jednoducho zmizlo a to, čo bol podľa nej dar, ktorý zdieľala so svojím manželom, stratilo význam, lebo necítila nič, začala byť skľúčená. Cítila sa stará a myslela si, že asi zošalie. Lekári jej povedali, že sa s tým nič nedá robiť.
Ženy si zaslúžia niečo lepšie, povedala komisii a zdvihla hlas. „Ako je možné, že lekárska obec vie tak efektívne liečiť sexuálne dysfunkcie u mužov – veď kto v tejto krajine nikdy nepočul alebo nevidel reklamu na viagru? – ale úplne ignoruje rovnaké symptómy pri ženách? Tieto príznaky liečiť nejdeme?“ spýtala sa. „Akú správu to vysiela navonok – že mužský sexuálny život je dôležitý, ale ten ženský nie je?“