Zuzana Maďarová študovala žurnalistiku a rodové štúdiá, neskôr si spravila doktorát v odbore politológia. Je vedeckou pracovníčkou Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov na Univerzite Komenského a dlhodobo spolupracuje s feministickou organizáciou ASPEKT. Vo svojom výskume sa zameriava na aktérstvo žien v Nežnej revolúcii, rodové usporiadanie spoločnosti a politiky a na politickú komunikáciu.
Na čele Európskej komisie, Rady Európy a tiež Európskej centrálnej banky sú po novom ženy. Dve z nich majú na čele ženy prvýkrát. O čom to svedčí?
Táto situácia môže mať viacero vysvetlení a ťažko hovoriť iba o jednom. Môže to svedčiť o tom, že EÚ sa rozhodla uviesť do praxe svoje vlastné hodnoty a princípy, ktoré sú zakotvené v základných zmluvách a vo viacerých smerniciach, čo je vlastne veľmi dobré znamenie.
Ďalej to môže byť aj veľmi významné politické gesto, pretože v posledných rokoch sledujeme, že silnejú hlasy proti rodovej rovnosti.
Môže ísť o znak toho, že v tomto zápase sa EÚ stavia na stranu rodovej rovnosti a presadzuje ju nielen symbolicky a navonok, ale aj prakticky a vo vlastných štruktúrach.
A možno trochu skeptickejšia úvaha by zároveň bola, že je to znak ťažkých politických časov. Z histórie i teórie vieme, že ženy sa často dostávajú k moci vtedy, keď treba robiť náročné rozhodnutia, keď sú ich pozície neisté a je neistá aj spoločenská a politická situácia. To sme napríklad videli aj u Theresy Mayovej.

Máte na mysli takzvanú teóriu skleneného útesu?
Presne tak, ide o sklenený útes. Znamená to, že v prípade neúspechu by bolo jednoduchšie obetovať ženy na určitých postoch.
No všetky tieto scenáre sú také, že až časom uvidíme, čo zohralo akú úlohu.
Ak sa teda v tejto súvislosti optimisticky ozývajú hlasy, že ženy prelomili viac než 60-ročnú dominanciu mužov na čele európskych inštitúcií, ešte nevieme, či je to náhoda alebo trend?