Extroverti sú tí, ktorí sú spoločenskí a komunikatívni, a introverti sú tí hanbliví, tichší a uzatvorení do seba?
Toto presvedčenie nie je v spoločnosti vôbec výnimočné, do veľkej miery však ukazuje, ako ľudia nesprávne alebo skôr obmedzene chápu termíny extrovert a introvert.
Oba pojmy zaviedol psychiater Carl Gustav Jung, podľa ktorého ide o psychologické typy človeka. Jung by však rozhodne nesúhlasil s tým, ako povrchne ich vnímame dnes a známy je najmä výrokom, že nikto nie je čistým introvertom alebo čistým extrovertom. „Taký človek by bol zavretý v blázinci,“ povedal.
V skutočnosti ide o dva extrémy, pričom vo väčšine z nás sa kombinujú znaky z oboch z nich. Navyše môžu byť premenlivé a to všetko sa prejavuje v našich každodenných životoch.
Ak pochopíme, do akej miery sme introvertní alebo extrovertní, môže nám to pomôcť pochopiť aj to, prečo určitým spôsobom reagujeme vo vzťahoch, ako si vytvárame sociálne spojenia alebo ako pristupujeme k sebe samým. Zároveň dokážeme lepšie porozumieť druhým a ich správaniu.
Čo nás poháňa a podnecuje?

Hlavný rozdiel medzi introvertmi a extrovertmi Jung videl v spôsobe vyjadrovania energie.
Extroverziu definoval ako „prejavenie libida smerom navonok“ a introverziu ako „nasmerovanie libida dovnútra“.
Je to tiež spôsob, akým reagujeme na podnety a do akej miery sme poháňaní vnútornými alebo vonkajšími faktormi.
V Jungovom prípade však nemá libido čisto sexuálny význam, v porovnaní s Freudom bol presvedčený, že libido obsahuje všetku psychickú energiu všeobecne.
„Záujem introvertov je nasmerovaný dovnútra. Myslia, cítia a správajú sa spôsobom, ktorý naznačuje, že hlavným motivačným faktorom je subjekt (oni). Na druhej strane extroverti smerujú záujem navonok do ich okolitého prostredia. Myslia, cítia a konajú skôr vo vzťahu k vonkajším ako vnútorným, subjektívnym faktorom,“ vysvetľuje pre web Positive Psychology odborníčka na behaviorálne vedy Elaine Houstonová.
Takíto ľudia by sa pravdepodobne správali celkom inak v spoločnosti veľkej skupiny ľudí na nejakej akcii.