Ide o malý kúsok ľudského tela, ktorý je navyše takmer vždy zahalený oblečením či bielizňou.
Na rozdiel od vlasov, nechtov alebo oblečenia sa ním len sotva pochválime iným ľuďom v okolí či na sociálnych sieťach.
Napriek tomu aj ono podlieha móde a býva rukojemníkom rôznych svetonázorov. Odkiaľ sa berie potreba strihať, holiť, trhať a celkovo upravovať si chĺpky na prirodzení?
Na čo ich vlastne máme?

Pravda je, že pokrytie lona chĺpkami na prvý pohľad nedáva veľký zmysel. Porast celkom iste nemá ochrannú funkciu v zmysle zohrievania chúlostivých orgánov.
Rastie o hodný kus nižšie, než je oblasť, v ktorej sa nachádzajú vaječníky či aspoň močový mechúr. Oveľa pravdepodobnejšie sa javí teória, podľa ktorej ide o feromónové lákadlo.
Potné žľazy, ktoré sú bohato obsiahnuté vo vlasových folikuloch, a teda aj v chĺpkoch, pomáhajú šíriť našu prirodzenú a pre opačné pohlavie lákavú vôňu.
Podľa inej teórie podloženej výskumom sociálnych psychológov je množstvo ochlpenia indikátorom plodnosti. Ak je ho málo, žena pravdepodobne ešte neprodukuje estrogén a nie je plodná. Rovnaký problém však môže indikovať nadmerné ochlpenie. To môže byť znakom zvýšeného testosterónu a naznačovať potenciálny problém s reprodukciou.
Často prehliadaným faktom je, že ochlpenie zvyšuje sexuálnu citlivosť. Pri jemnom dotyku podráždia ohýbajúce sa chĺpky folikuly a tie odovzdajú správu nervovej sústave. Môže ísť teda o podnet, o ktorý sa holením oberáme.
V histórii sa striedali hladké a chlpaté éry
Ani jedna zo spomínaných teórií však nie je natoľko dôležitá, aby sa ženy svojich chĺpkov pravidelne nezbavovali. Ak sa nazdávate, že holenie a úprava pubického ochlpenia je len záležitosťou dvadsiateho storočia, mýlite sa.