Článok pokračuje pod video reklamou
Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: S manželom prechádzame peklom. Mal pomer, chodili sme do poradne, no zdá sa, že sa nič nezmenilo a stále mám pocit, že mu už nemôžem veriť. Stále mi hovorí, že som to ja, kto je "jednou nohou von z dverí", no podľa mňa tým chce dosiahnuť, aby bol on ten chudáčik a nemusel pre naše manželstvo už nič urobiť.
V poslednom čase mi začal hovoriť: "Len choď do toho a rozveď sa so mnou. Na čo čakáš?" Mám však pocit, že to bol on, kto sa rozhodol vycúvať z manželstva.
Byť tou osobou, ktorá iniciuje rozvod, vo mne vyvoláva pocity viny a strach, že budem vyzerať ako zlý človek. Nemyslím si, že si to zaslúžim. Ja som ho neopustila, on opustil mňa. Cítim sa v pasci.
Odpoveď: Ak je lepšie rozviesť sa, potom myšlienka, kto si „zaslúži“ v tomto procese nejako vyzerať, nie je to najdôležitejšie.
Súvisiaci článok Vzťahová poradňa: Rok po rozchode dúfam, že sa priateľ vráti. Som normálna? Čítajte Ste len v takej pasci, v akej byť chcete.
Keď vravíte: „Zdá sa, že sa nič nezmenilo,“ neviem, či to znamená, že má váš manžel stále problémové správanie, či jeho snaha napraviť škody nie je dostatočná, či sa vaše zranenia po nevere nehoja alebo že základný problém vášho manželstva zostáva nevyriešený.
Ocitnúť sa v manželskej patovej situácii nemusí zároveň znamenať aj životnú patovú situáciu. Nemali by ste sa cítiť paralyzovaná nepríjemnými pocitmi, hoci sú pochopiteľné. Tým budete len samu seba sabotovať.
Ak má vaše manželstvo ešte šancu, skúste to ešte. Ak je čas ukončiť ho, posuňte veci dopredu. Zaslúžite si to. Individuálna terapia môže byť užitočnou podporou, vďaka ktorej si veci ujasníte.
- - -
Otázka: Pred dvoma mesiacmi som pri autonehode stratil celoživotného priateľa a to ma prinútilo prehodnotiť celý svoj život.
Súvisiaci článok Vzťahová poradňa: Nechcem, aby sa švagriná stala krstnou môjho dieťaťa. Čo s tým? Čítajte Mám 34 rokov, uviazol som v profesii, ktorá sa mi nepáči a v ktorej trávim veľa času.
Nikdy som necestoval tam, kam som chcel, nikdy nemám dosť času na svojich priateľov, nikdy som veľmi nerandil ani som nikoho nestretol.
Mám pocit, že som precitol a chcem všetko zmeniť. Moja rodina však hovorí, že len smútim a nemal by som robiť žiadne unáhlené rozhodnutia.
Odpoveď: V prvom rade prijmite moju sústrasť zo straty vášho priateľa. Je pravda, že radikálna zmena všetkého by mohlo skončiť tak, že vám bude horšie ako predtým.
Napriek tomu je toto prebudenie dôležité. Smútok nie je „iba“ smútok - a môže nám to pomôcť zmysluplne prehodnotiť naše životy.
Medzi okamžitou zmenou kariéry a ostávaním v režime autopilota existuje sladký kompromis. Kľúčom je akceptovať, že si to vyžaduje istý čas, skúmanie a úsilie, aby ste si našli novú cestu a zaviazali sa k tomu, že sa po nej vydáte.
Od vyškolenia sa v novej profesii cez vypracovanie sa a nájdenie si vedľajšieho príjmu, ktorý vám pomôže byť nezávislejším v začiatkoch, až po úplnú zmenu zamestnania.
Ak si túto cestu vedome naplánujete, môžete svoj život naozaj zmeniť.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
