Ženy odpradávna museli zvládnuť mnohorakú prácu v domácnosti a starostlivosť o viacero detí. Mnoho ľudí je preto dodnes presvedčených, že matka vie súčasne počúvať o problémoch v škole, odpisovať na e-maily a premýšľať, či netreba kúpiť toaletný papier.
Tento mýtus o multitaskingu ako o doméne žien bol dlhodobo popularizovaný. Predstava, že ženské mozgy sú na zvládanie niekoľkých činností lepšie vybavené, však reálne nikdy nebola podložená veľkými či aspoň stredne veľkými výskumami.
Dôkazov je žalostne málo

Výsledky dosiaľ realizovaných výskumov, ktoré pracovali s desiatkami, nanajvýš stovkami respondentov, naznačujú, že ženy v tomto smere nad mužmi rozhodne nemajú navrch.
Štúdia britského neuropsychológa Keitha Lawsa a jeho tímu v roku 2013 síce naozaj ukázala miernu výhodu žien v istých podmienkach, no išlo o pomerne malú a nekontrolovanú skupinu respondentov. Štúdia navyše nezohľadňovala ich vzdelanie ani sociálne zázemie.
Iné výsledky ukázal nórsky výskum z roku 2018. Respondenti počas neho hrali videohry, ktoré simulovali každodenný život. Ukázalo sa, že žiaden z meraných aspektov, ktoré by mali zlepšovať multitasking (napríklad presnosť, celkový čas vykonaných úloh, skóre potenciálnej pamäti) nepreukázali žiadne rozdiely v pohlaví.
A potvrdzuje to aj najnovšia štúdia nemeckých vedcov publikovaná v polovici augusta v časopise Plos One. Respondenti a respondentky sa v prvom experimente museli venovať dvom úlohám naraz, čím sa skúmal takzvaný súbežný multitasking. V druhom potom mali preskakovať z jednej úlohy na druhú, aby otestovali svoje schopnosti takzvaného sekvenčného multitaskingu.