SNP malo aj veľké hrdinky. Poznáte aspoň jednu?

Pochádzam z mesta, ktoré ma partizánov vo svojom názve a kde sa hrdinstvá týchto ľudí pripomínali na každom rohu. Ako to však už býva, to, čo máte pod nosom, je vám také všedné, že si to sotva všimnete.

Názvy ulíc, námestí či parkov a napokon aj obuvných závodov mi z detstva zanechali brázdu, že "esenpé" bolo niečo normálne.

Z tých čias si pamätám len oslavy, ktoré znamenali definitívny koniec leta, vence a otravnú slávnostnú dychovku. To, čo mi chýbalo, boli príbehy. Príbehy skutočných ľudí, nie tých, ktorých mená som poznala len z názvov ulíc.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dokumentuje životy hrdiniek: Všetky mali možnosť sa zachrániť, ale nevyužili ju Čítajte 

Až oveľa neskôr som sa dozvedela, čo presne pre ľudí znamenalo pridať sa k odboju, riskovať životy seba aj svojich blízkych. A až v dospelosti sa mi otvoril obzor, do ktorého patrili aj ženy.

Hrdinky SNP sú stále okrajovou témou. Akoby popri vtedajších kapitánoch a neskorších generáloch neboli dôležité.

Mladé dievčatá a ženy, ktoré sa s batohmi plnými zásob deň čo deň vydávali do hôr, kľučkujúc medzi sledovaním a guľkami.

Matky, ktoré vedeli, ako hrozne skončia ich deti, ak ich niekto zo susedov udá, lebo v komore ukrývali zranených partizánov, ktorým každú hodinu repíkom umývali hnisajúce rany.