Na prvý pohľad sa zdá, že v tejto veci nemôžu byť pochybnosti. Chváliť deti za ich úspechy, šikovnosť či za pomoc sa zdá byť samozrejmá a správna vec. Pochvala má skutočne v motivácii detí významnú úlohu.
Výskumy (1, 2, 3) zamerané na pozitívne hodnotenie detí v predškolskom veku ukázali, že pochvala deťom naozaj pomáha rýchlejšie si osvojiť sociálne zručnosti, správať sa podľa rešpektovaných pravidiel a v konečnom dôsledku aj byť šťastnejšími.
Nie každé ocenenie je však to správne. Rodičia si často ani neuvedomujú, že používajú prázdne pochvaly a že niektorými typmi hodnotenia vychovávame z detí podvodníkov. Ako teda deti správne chváliť?
Komunikácia alebo pochvala?

Pravdepodobne každý rodič veľmi malého dieťaťa niekedy použil vetu typu: „Ako si dnes krásne spinkala“ alebo „Ako dobre si dnes papal“.
Je zrejmé, že dieťa pri tuhom spánku ani zjedení chutného obeda nevynaložilo žiadnu špeciálnu schopnosť a ide len o prejav hladu, chuti do jedla alebo biologickej potreby.
Napriek tomu rodičia deti radi slovne odmeňujú za každý podobný „výkon“. U veľmi malých detí a ich rodičov ide skôr o komunikačnú stratégiu a prejavovanie pozitívnych emócií. V tejto rovine sú podobné slová iste v poriadku, no rodičia aj širšia rodina by ich mali pri starších deťom obmedzovať.
„Ak takéto pochvaly aplikujeme aj pri starších deťoch, vytvárame zbytočné a prázdne pochvaly. Keď dieťa chválime za maličkosti, ak ich chválime za veci, ktoré sú prirodzené, znižujeme význam vlastných slov,“ hovorí pre SME špeciálna pedagogička a výchovná poradkyňa Katarína Winterová.
Zároveň dodáva, že prázdne pochvaly vedú deti k túžbe po pochvale za každú činnosť. „Tieto deti si v sebe nesú potrebu každodenného potvrdzovania seba samého. Potrebujú ocenenie každý deň a za každú vec. Od počtu pochvál si budujú vedomie svojej múdrosti a šikovnosti. Ak pochvalu nedostanú, majú pocit, že zlyhali.“
Plný počet bodov nemusí byť meradlo

Samostatnú a veľkú kapitolu tvorí chválenie detí za výkon. Asi nikto nepochybuje o tom, že dobrá práca si zaslúži ocenenie.
Problémom však je, že mnoho rodičov, ale napríklad aj školský systém, sa v skutočnosti nezameriavajú na prácu, teda na proces, ale zvyčajne na výsledok samotný.
„Často si to ani neuvedomujeme, ale pochvalami za výsledky vychovávame deti pre známky, pre plný počet bodov. Deti sa zamerajú na jednotky a boja sa, aby náhodou nezlyhali – nedostali horšiu známku,“ hovorí Winterová.