Pomáha osamelým rodičom: Sme sociálny štát, ale podporujú sa len úplné rodiny

Je správne pomenovanie jeden rodič alebo je vhodnejšie osamelý rodič?

Oba. Úrady na Slovensku používajú termín jednorodičovská domácnosť a pre človeka, ktorý je sám, nemajú presný termín. Najčastejšie sa používa jeden rodič, no objavuje sa aj osamelý rodič.

Čo uprednostňujete vy?

Ja osobne preferujem termín „jeden rodič“. V tomto duchu sme napokon aj založili našu neziskovú organizáciu. Asi najlepšie to vystihuje realitu, v ktorej sa rodičia a aj tieto rodiny nachádzajú.

Vy sama ste matka, ktorá sa sama stará o dve deti. Predpokladám, že to bola práve osobná skúsenosť, ktorá vás priviedla k myšlienke založiť združenie pomáhajúce osamelým rodičom.

Áno, celé to priniesol život. Keď som v roku 2014 zostala sama, mala som veľké pochybnosti o tom, ako celú situáciu zvládnem. Z dvoch príjmov sa odrazu stal jeden.

Zároveň som narážala na iné problémy: mám byť pokojná, vyrovnaná a chápajúca matka, ktorá sa domov vždy vracia načas, no v práci musím byť dravá, silná, zarábať peniaze. Pýtala som sa, ako sa to dá vyvážiť.

V tom čase som prekonávala zdravotné problémy, bola som na PN a ako živnostníčku ma navyše úplne vyškrtli z akýchkoľvek sociálnych podpôr.

Hľadala som odpovede sama pre seba, no nenachádzala som ich. V priebehu niekoľkých rokov som stretla mnoho mám a otcov, ktorí mali podobné časové, sociálne, finančné, ale aj psychologické problémy.

Na stránke jedenrodic.sk uvádzate, že na Slovensku žije 51-tisíc osamelých rodičov a 74-tisíc detí vychováva len jeden rodič. Odkiaľ pochádzajú tieto čísla?

K týmto číslam sme sa dostali na základe dát zo Štatistického úradu. Avšak tieto štatistiky nepracujú s kohabitujúcimi pármi, teda s partnermi, ktorí nie sú zosobášení. Keď sa takýto pár rozpadne, nie je nikde evidovaný.

Keď sme si to prepočítali cez rôzne slovenské, ale aj európske štúdie, ktoré vyšli o Slovensku, vyšlo nám, že tie čísla nie sú presné a počet osamelých rodičov a detí ktoré vyrastajú v rodinách iba s jedným rodičom, je oveľa väčší.

Zatiaľ však pracujeme s faktom, že každá štrnásta domácnosť je jednorodičovská. Takže teoreticky každý z nás teda určite pozná niekoho, kto je osamelý rodič.

Keď sa človek stane jedným rodičom, môže mať od seba očakávania, že sa stáva otcom aj matkou. Dá sa to vôbec?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vo väčšine slovenských rodín dominuje kontrola, hovorí výskumníčka (rozhovor) Čítajte 

Iba do istej miery. Myslím si, že nastavenie, že nahradím oboch rodičov, nie je veľmi správne. Celkovo by ľudia v prvej fáze po rozpade rodiny nemali mať na seba vysoké nároky.

Oveľa dôležitejšie je, aby sa upokojili, prijali ten fakt a danú situáciu.

Mať od seba prehnané očakávania, že všetko bude ako predtým, je veľmi nebezpečné. Treba si uvedomiť, že toto nie je výkon v práci, ale život a ovplyvňuje ho mnoho faktorov.

Pokiaľ začnú preberať na seba opačné roly, pocítia to negatívne na sebe, na svojom zdraví a nakoniec aj v živote.

Je tragédia byť jeden rodič?

Nie je. A nechceme, aby nás niekto vnímal ako obete a ľudí, čo sa chcú sťažovať. Byť jeden rodič je náročné, no rozhodne nie tragické. Na to zvyčajne prídu všetci, čo sa preklenú cez najhoršie obdobie a dozrejú k tomu, že každá situácia počas dňa má riešenie.

Ako dlho to trvá?

Je to individuálne. Poznám ľudí, ktorí sa cez rozchod nepreniesli ani po šiestich či ôsmich rokoch. No zhruba rok trvá, kým človek dokáže nanovo nastaviť fungovanie rodiny a kým sa po prvý raz znova voľne nadýchne.