Bojíme sa nedostatku sexu aj rozvodu. Je spávanie v manželskej posteli prežitok?

Spať v jednej miestnosti a v spoločnej posteli je dodnes symbolom pevného a zvyčajne aj oficiálneho vzťahu. Partner "odsťahovaný" na gauč v obývačke je stereotypným obrazom manželskej hádky a oddelené spálne zas "neklamným" znakom umierajúceho manželstva.

Je to však naozaj tak?

V ostatných rokoch sa ozýva čoraz viac vedeckých aj nevedeckých hlasov, ktoré vravia, že oddelené spanie partnerskému vzťahu neublíži, práve naopak, môže byť pre páry veľmi prospešné a zdravé.

Strach z tmy a nedostatku sexu

Až do devätnásteho storočia bolo spoločné spanie predovšetkým ekonomickou záležitosťou.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ako mať v manželstve viac sexu? Podľa ekonómov ide len ponuku a dopyt Čítajte 

"Ľudia často spali pod jednou strechou aj s hospodárskymi zvieratami, pretože pre ne zvyčajne nemali iné miesto a navyše tak vznikalo potrebné teplo," hovorí pre The Atlantic Roger Ekirch, historik zaoberajúci sa kultúrou spánku a autor knihy At Day's Close: Night in Times.

"V predindustriálnej Európe bolo bežné, že celá rodina spala na jednej posteli. Len nóbl páry spali pre väčšie pohodlie občas oddelene. Najmä vtedy, ak jeden z dvojice ochorel."

V článku historik zároveň uvádza, že spoločné spanie bolo odjakživa podmienené aj strachom z tmy, hrozbou lúpeží a obavou z temných síl.

V moderných časoch sa už málo ľudí bojí čarodejníc a len máloktorá domácnosť sa musí reálne obávať násilného prepadnutia uprostred noci. Napriek tomu spávajú dospelí ľudia spolu. Dôvodom je úzkosť z iných démonov – obava z nedostatku sexu a rozpadu vzťahu.