Kamarátka sa ma nedávno spýtala, či poznám ten pocit, keď chcem vyskočiť z vlastnej kože.
Keď už je to na nevydržanie. Hovorila mi, že najradšej by na istý čas niekam odišla a bola len sama so sebou, nie ako matka.
Ženy sa hanbia za vlastné telo. A doplatia na to vlastným životom ČítajteA pritom vie, že svoje dieťa ľúbi najviac na svete. Ľúbi a zároveň neznáša všetko okolo. Všetok plač, nevyspatosť, stres, úzkosť, neporiadok, chaos.
Najprv som si myslela, že písať tento text bude odo mňa nepatričné, lebo nemám deti. No mojou úlohou je hovoriť aj o veciach, ktoré som nezažila, a poukazovať na to, že existujú.
Hoci deti nemám, viem, že to, čo čerstvé matky zažívajú, sa často vymyká idylickým obrazom materstva.
Zabudnite na krásne, učesané a uhladené ženy s plnými prsiami, na ktoré je prisaté rozkošné bábätko. Realita prvých týždňov či mesiacov je pre mnohé horšia.
Majú výčitky, že nie sú dosť dobré. Nevedia napríklad, ako si dieťa správne priložiť na dojčenie, lebo v nemocnici učenie zanedbali alebo sa akosi neozval ten bájny materinský inštinkt, o ktorom mnohé nevedia, že je vlastne mýtus.
Smútia za starým životom, rady by sa vrátili tam, kde veciam rozumeli, kde zrazu nebol nový človek, ktorý je na ne kompletne odkázaný.