Hovoriť priamo alebo opatrne? Poradíme, ako postupovať pri oznamovaní zlej správy

Len málokto z nás chce byť poslom zlých správ. Ľudia len neradi a veľmi ťažko hovoria druhým o stratách, rozchodoch, chorobách, výpovediach a nepríjemných udalostiach v osobnom živote.

Zlá správa má totiž z psychologického hľadiska oveľa silnejší dosah ako správa pozitívna. Jej obsah, situáciu, keď sa o nej dozvedeli, a často aj drobné detaily si ľudia pamätajú veľmi dlho a neraz sa stáva zlomovým bodom ich života.

Hovoriť nepríjemné veci je teda často rovnako ťažké, ako si ich vypočuť.

Najhoršie je nevravieť nič

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ani váš šéf nemôže všetko. Ako vyzerá šikanovanie na pracovisku a ako sa brániť? Čítajte 

Mnoho ľudí sa týmto situáciám preto vyhýba alebo sa uchyľuje k správaniu, ktoré sociálni psychológovia nazývajú Mum Effect (z anglického mum - nehovoriť o niečom, nevysvetľovať).

Ide o výsledok váhania, neistoty a strachu hovoriť nepríjemné veci, ktoré napokon vedú k tomu, že ľudia o zlých informáciách zámerne mlčia alebo ich zľahčujú, či prikrášľujú.

Typickým príkladom je, keď sa nepríjemnosti vo firme nehovoria priamo, ale z oddelenia na oddelenie putujú čoraz upravenejšie verzie jednej udalosti.

Psychológ Robert Sutton zaoberajúci sa manažmentom a autor knihy Dobrý šéf, zlý šéf uvádza toto správanie ako dôvod, pre ktorý žije mnoho šéfov odrezaných od reality skutočných problémov v ich firme.