Chcú schudnúť, vynechávajú jedlo. Funguje prerušovaná hladovka?

Ľudia veria, že čím tvrdšia a extrémnejšia je diéta, tým skôr dosiahnu to, čo chcú – štíhle telo. V tomto duchu už odnepamäti skúšali v rámci chudnutia alebo očisty tela aj rozličné pôsty.

Osvojiť si dlhodobý zdravý životný štýl, ktorý by zahŕňal dostatok fyzického pohybu a primeraný príjem stravy, je totiž behom na dlhé trate.

V posledných rokoch však rovnica nejesť = schudnúť začala znova rásť na popularite, a to prostredníctvom takzvanej prerušovanej hladovky alebo prerušovaného pôstu.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvukVideo reklama

Nie je lepšia ako ostatné

Súvisiaci článok Ketodiéta je populárna, no riziková. Dôvody, prečo sa jej vyhnúť Čítajte 

Táto diéta, alebo skôr stravovací harmonogram, stojí na tom, že človek jedáva v iba obmedzenom časovom okne a jesť môže takmer čokoľvek.

Zameriava sa teda na „kedy“ a nie na „čo a koľko“. Existuje viacero variácií, pričom najpopulárnejšou je zrejme tá, v rámci ktorej je 16- až 20-hodinové pôstne okno a počas zvyšných hodín človek môže jesť.

Ďalšou obľúbenou verziou prerušovaného hladovania je 24-hodinový pôst dvakrát do týždňa, teda takzvaný plán 5:2.

Päť dní v týždni človek jedáva normálne, zvyšné dva dni neje vôbec alebo prijíma iba veľmi malé množstvo kalórií, zhruba okolo 500 až 600.

Prerušovanému pôstu venovali pozornosť už aj mnohé štúdie, ktoré potvrdili viaceré jeho pozitívne účinky. Žiadna diéta však nie je univerzálna zázračná. V rámci odbornej obce tak k tomuto typu stravovania stále existujú dva protichodné prístupy.